Niekedy koncom 3. tisícročia sa na Havránku pri Liptovskej Mare usídlili nositelia bádenskej kultúry. Z temna praveku sa vynoril tento národ bojovníkov, ktorý Rimania nazývali tiež Galovia. Kelti k nám prišli pravdepodobne zo západu a so sebou si priniesli vlastný jazyk, vieru i kroje. Postupne sa prispôsobovali novému prostrediu a prijímali podnety zo svojho okolia. V polovici 2. storočia pred Kristom vznikali na výbežkoch Malých Karpát – v Plaveckom Podhradí, na Devíne, Nitre - keltské výrobné a správne strediská mestského typu, ktoré nazývali „oppidum„. V tom čase vpadli do strednej Európy aj germánske kmene a hradiská v Malých Karpatoch zničili. Medzitým sa pri Liptovskej Mare na Havránku pod tlakom podunajských Keltov buduje veľké opevnenie a svätyňa. Ich pozostatky môžu nájsť návštevníci na Liptove i dnes v jedinom archeologickom parku keltskej kultúry na Slovensku. O výraznom vplyve Galov svedčia aj názvy mnohých slovenských regiónov a miest. Z ich názvoslovia vznikol napríklad názov Orava, Váh (z keltského základu „gvig„ - voda), Tatry súvisia s keltským Taranom, názov Devín vznikol podľa bohyne prameňov a riek Devony, ale zachovali sa nám i priezviská ako Gallo, Gál, Galovič, alebo obec Galovany, pravdepodobne z rímskeho slova Gál, Galia, Galovia ako Rimania nazývali Keltov. Vo svojich mestských centrách razili Kelti biatek. Podľa všetkého sa tak dialo na území dnešnej Bratislavy. Biatec sa dostal na naše päťkorunáčky a tak odkaz keltskej kultúry nosíme všetci vo vreckách či peňaženkách. A ešte jedna zaujímavosť: V škótsku Kelti v 18. storočí pálili a topili slamenú figurínu v ženských šatách, ktorá symbolizovala zimu, smrť a hriechy. Je to veľmi podobný rituál slovenskému vítaniu jari topením Moreny. Noc z 30. apríla na 1. mája oddávna symbolizuje plodnosť, začiatok leta a plodnej vegetácie. Kelti v tomto čase vyháňali po dlhom ustajnení dobytok znova na pašu pomedzi horiace vatry, aby zničili možnú nákazu. Chlapci a dievčatá preskakovali ohne na oslavu životnej sily a mladosti. Je to zvyk, ktorý sa zrejme pretransformoval do kresťanskej tradície na svätojánskej noci. A aby sme nazabudli ani na našich najmenších: aj Šípová Ruženka je, podľa niektorých znalcov Keltov, rovnakého pôvodu. Motív zámerného uspania človeka alebo skupiny osôb sa opakuje v mnohých írskych či bretónskych povestiach. Viac o Keltoch, mytológii, zaujímavých zvykoch a ich vplyve na dnešnú kultúru si môžete nájsť aj na internetovej stránke www.kelti.sk. (vb)
