Píše sa rok 60 pred naším letopočtom, koniec doby laténskej. V Zázrivej, v terajšej osade Kozinská, sa schyľuje k obetnému obradu. Okolo ohňa sedia postavy vo vrecových odevoch so všelijako pomaľovanými tvárami. V prízemnom dyme vchádza na scénu starý druid Allanon, ktorý je posledným obyvateľom legendárnej keltskej dediny. Ďakuje. Okolosediaci mu totiž za necelý týždeň zachránili národ zakliaty černokňažníkom Urdom bažiacim po moci a krvi. „Bohovia nás chránia,„ vykrikuje v tranze druid. „Ó mocný Esos, vládca nebies Taranis a neohrozený Tauses, chráňte naše oppidá,„ zasväcuje príbytky najznámejším keltským bohom. Dýka v ruke starého druida ukazuje na ohnisko. V sekunde zmení svoj smer, tentoraz na temnú oblohu júlovej noci. Za rytmického dunenia sa staručký kňaz stráca v tme. Žiaden potlesk, žiadne divadlo, všetko je akoby naozaj... Ibaže! K ohňu sa o chvíľu vracia, nie druid, tentoraz vedúci skautského tábora Martin Bošanský. Mladým skautom – vĺčatám a včielkam ďakuje za spoločne prežitý necelý týždeň. V Zázrivej, v osade Kozinská sa totiž od 7. do 12. júla konal detský skautský tábor. Tradičného letného vyvrcholenia skautského roka sa zúčastnilo 15 účastníkov - od čerstvých školáčikov až po tohoročných piatakov. V zaujímavom programe, ktorý súvisel s kultúrou starých Keltov si skauti napríklad vyrábali vrecové odevy, v ktorých celý čas chodili, maľovali tváre, ale aj chodili na výpravy, rôzne túry i expedície. Ani toto leto nemohla chýbať tajomná celotáborová hra, ktorej jednotlivé etapy prekonávali skauti každý deň. Hra vždy súvisí s nejakým príbehom, buď vymysleným alebo skutočným. S ním sú spojené aj rôzne hry, súťaže a zápolenia, v ktorých nevíťazí najrýchlejší a mnohokrát ani najšikovnejší... „Mladým skautom sa ako obyčajne najviac páčila celotáborovka,„ hovorí vodca 1. oddielu Včielok a Vĺčat v trstenskom skautskom zbore a dlhoročný skaut Martin Bošanský. „Prekonávaním jednotlivých úloh sa účastníci tábora vyrovnali najstatočnejším keltským bojovníkom, ktorí sa jediní mohli postaviť zloduchovi Urdovi.„ Ako nám prezradil „otec„ tábora Martin, nielen sedemroční skauti namiesto rozprávok obľubujú pred spaním hororové príbehy. Tie im Martin zvykol rozprávať aj v minulosti a oni nie a nie si odvyknúť... A žeby sa báli? Ani pomyslieť! Ešte teraz trstenskí skautskí vedúci s obľubou spomínajú, ako kedysi na tábore v Zákamennom zaklamali najmenším skautom, že kvádrové zvyšky zo základov budovy sú náhrobné kamene vojakov, ktorí tu zahynuli a noc čo noc strašia v neďalekom lese. „Myslíte si, že uverili?„ Kdeže! Celú noc sa o tom zhovárali a ráno mi zvestovali, že je to obyčajné klamstvo.„ dodáva s úsmevom Martin. Vladimír Buzna
