Nie obyčajní remeselníci obsadzujú v lete ulice najmladšej oravskej dediny – skanzenu na Brestovej. Aj toto leto tu stovky návštevníkov sledovali v rámci Dní remesiel zvonkára, ktorého podľa listiny zavesenej pod pultom s rôznymi zvoncami povýšil roku pána MMII Juraj Thurzo k stavu šľachty oravskej. Odvtedy mu prináleží oslovenie veľkomožný. V roku MMIII ho ten istý palatín uhorský, dôverný tajný radca cisársko-kráľovského veličenstva a jeho zástupca v Uhorsku povýšil na majstra cechu. Stanislav Otruba sa remeslu kováča profesionálne venuje od roku 1996. Či remeslo zdedil? Ale ba! Jeho prastarý otec bol mlynár, starý otec kupec a gazda, otec továrenský robotník. Odkiaľ teda vzťah k železu a vyhni? „Keď prišiel o prácu vo firme, kde bol zamestnaný, začal chodiť na stavby do Čiech,„ hovorí jeho manželka. „Po rozdelení republiky sme uvažovali, žeby ostal doma. Čítajúc monografiu o Zázrivej, zaujala ho stať o výrobe zvoncov, ktoré majú v dedine dlhú tradíciu. A podľa nej sa učil.„ Základnú formu Stanislav Otruba odpozeral od istého zvonkára v Zázrivej. No stále špekuloval, vylepšoval. Rok a pol vraj trvalo, kým zvonce nielen vyzerali podľa jeho predstáv, ale aj srdce bilo v správnej tónine. Dnes už v rodine Otrubovcov zo Zázrivej zvonce zvonia aj v ďalšej generácii. Syn Peter sa učí za umeleckého kováča a 13-ročný Matej predviedol v Múzeu oravskej dediny, že mu remeslo tiež učarovalo. (vš)
