Aj automatizáciu vymyslel istý pračlovek, ktorý strážil v noci oheň. Čo sa len tí pred ním nabehali do lesa vždy, keď zhorelo polienko. Boli to nanič pranoci, drevo horelo prirýchlo. Až ten pračlovek - vynálezca si narúbal polienka v pralese cez deň, naukladal do radu, keď zhorelo jedno, automaticky do ohňa padlo ďalšie. A potom sa smial dlho do pranoci. Automaticky!
„Bez čoho by si si dnes nevedel predstaviť život?, opýtali sme sa detí, ktoré minulý týždeň vkročili do dávnej minulosti. „Bez elektriky,„ osmelilo sa jedno. „Bez lásky, to však nie je môj problém, ja mám lásky dosť,„ pridalo sa ďalšie. „Bez sladkostí, bez gelu na vlasy, bez dobrého jedla, bez svetla, bez peňazí...„
Pred dva a pol miliónom rokov bol kameň najcennejšou surovinou, ktorú ľudia poznali. Pred osem tisíc rokmi začali získavať prvé skúsenosti so spracovávaním kovov. V okolí rekreačného zariadenia Danica, obsadeného minulý týždeň táborníkmi z Oravy, ale aj spoza jej hraníc, sa však nachádza predovšetkým drevo. Aspoň to muselo teda poslúžiť pri budovaní si príbytku a výrobe zbraní pri vstupe do doby kamennej a železnej. Jeden oddiel pre obživu zabil mamuta, ďalší čudné viacnohé zviera, iné kmene sa bili navzájom. A potom sa radovali tiež dlho do pranoci. To už však nie za zvukov šumenia lesa, prehlušovaného tamtamami, či zvláštnymi zvukmi hu-ru-ru-ru. Decibely zneli z najmodernejšej aparatúry.
A potom opäť späť. Tritisíc rokov trvala egyptská civilizácia, v roku 30 pred našim letopočtom dobyli Egypt Rimania.
Nastala noc, prišlo ráno, deň druhý, tretí... či piaty? Kto by to tu rátal! Do akože rímskeho kolosea vstupujú prví gladiátori. Bojujú s loptou, chodúľmi, lanom, navzájom... A zarábajú zvláštne platidlá, použiteľné iba jeden jediný deň v roku, a to práve tu a práve v trinástej komnate..
„Mami, na čo si mi dala dvesto korún, keď tu aj tak platia také peniaze, na ktoré treba robiť?,„ odpočuli a poznačili si do svojho zápisníka vedúci tábora.
A poďme na chvíľu medzi Indiánov. Cez ich územie prefrčala prvá lokomotíva. Udialo sa tak pod dohľadom prísneho režiséra, nervózneho kameramana, maskérov, kostymérov, asistentov réžie. Výsledok? Premiéra veľkofilmu Winnetou bola na Danici minulý týždeň v utorok.
No a každý večer zazvonil kde-tu mobil. Vtedy, a možno i pri kole, sprajte, či fante si deti predsa len uvedomovali, že žijú dnes a žijú v 21. storočí.
Osem rán, deväť dní a osem večerov, občas prebdených nocí ubehlo ako voda. Až nastal 16. august, keď zazvonil zvonec a - táboru na Danici v Ústí nad Priehradou, poriadanom Odborovým zväzom KOVO Nižná, bol koniec...
Ešte predtým však pristáli medzi chatkami mimozemšťania. Narušili mobily, potom i bankový systém. „Ti-ti-ti-tá-tá-tí,„ snažili sa nadviazať kontakt s táborníkmi. Aj keď sa im to veľmi nedarilo, nevadí. Ktovie, aj taká doba dakedy v budúcnosti príde... Ešte predtým však zazvoní zvonec iný – školský. Žiaľ, to už o pár dní. Lýdia Vojtaššáková