Navštívil ma priateľ z dolniakov a bol nadšený:
„Orava je nádherný kraj na život,„ rozplýval sa. „Nijaké prírodné katastrofy, nijaké zemetrasenia, nijaké povodne, nijaké snehové kalamity, nijaké politické nepokoje, nijaké prestrelky medzi mafiami...
„A nijaké peniaze,„ prerušil som ho.
„Len nenariekaj,„ zahriakol ma. „Štyridsaťpercentnú nezamestnanosť ako v Rimavskej Sobote ešte nemáte. A nikdy nebudete mať, lebo ste šikovní, máte všelijaké dielničky, doma si kadečo dorobíte. A keď už doma ničoho niet, vybehnete za robotou do sveta. Minule som cestoval do Žiliny s jednou babkou - zo Zázrivej. Viezla plný kôš korbáčikov. Pýtam sa jej, po čom sú. Vraj po päť korún, lebo vo vlaku je všetko drahšie, aj v jedálnom vozni je drahšie ako v obyčajnej krčme. Keď sme vystúpili, spýtal som sa, po čom sú korbáčiky teraz. Povedala, že po štyri koruny, ale korunu treba priplatiť za dovoz. Ej, šikovní ste vy, Oravci!„
„Len roboty u nás niet,„ vzdychol som.
„A načože ti je robota?„ zasmial sa priateľ z dolniakov. „Od roboty aj kone dochnú. Veď čože potrebuješ? Hrozno sa u vás neurodí, to je pravda, ale vy dokážete urobiť víno aj zo šípiek, tŕniek alebo bazy. Slivky tiež nemáte bohvieaké, parádnu pálenku však viete vypáliť aj z nezrelých jabĺk alebo dokonca zo zemiakov. Čo vám chýba?„
„Lepšie živobytie,„ povedal som.
„Už len nevymýšľaj,„ zaškeril sa priateľ z dolniakov. „Veď ti stačí zájsť do hory, hríbov nazbieraš, hafír naoberáš, jahodového lístia na čaj si natrháš, ba počul som, že zo stromovej kôry možno i múky namlieť. A doma sa ti urodí švábka i kapusta skoro bez roboty. Všetko vám, Oravcom, príroda dala ako na stôl. Len sadni a hoduj!„
„Len zárobku niet nijakého,„ podotkol som.
„Čože táraš?!„ rozčúlil sa dolniak. „Veď sa len pozri na tie hory, na ti krásne doliny, na šumiace lesy a zurčiace potôčky. Príde nemecký turista, celý sa roztrasie, marky z neho len tak padajú.„
„Keď sa ti na Orave tak páči,„ povedal som, „prečo tu nezostaneš?
„Rád by som, bratku, ale nedá sa,„ povzdychol si priateľ z dolniakov. „Musím sa ja len do tej našej biedy vrátiť. Vieš, pätnásť prasiat v chlieve potrebuje nakŕmiť, aj štyri krávky v maštali treba obriadiť. Oba traktory musím pripraviť, aby sme so synom včas polia obrobili. Kombajny treba ustajniť po žatve, zreparovať. A okrem toho ešte každý deň do roboty chodiť, aby bol dajaký groš aj z fabriky. Bieda je to u nás, bratku, bieda. Vy na Orave máte zlatý život...
Ľubomír Schramek
