Už o týždeň nebude po cestách a cestičkách nielen v Mutnom pobehovať cez deň toľko detí. Hry, ale aj domáce povinnosti nahradí škola. Mnohé z oslovených detí sa na začiatok školského roka neteší, ich rodičia naopak. „Aspoň si trocha oddýchnem,„ reaguje nejedna matka viacpočetných rodín. Je pre ne začiatok školského roka i finančným šokom?
„Za nové zošity som platila už v júni, bola možnosť objednať ich v škole. Stáli približne 4000 Sk,„ hovorí Mária Rypáková z Mutného. Má osem detí, všetky musí vychystať do školy. Šesť z nich navštevuje základnú školu, najstaršia dcéra ide od septembra na strednú školu, najmladší do škôlky. „Iba obaly na zošity a na učebnice vyšli na osemsto korún, za tri tisícky si nakúpila dcéra oblečenie „do sveta„. Treba mi dokúpiť tenisky, ak kúpim najlacnejšie, tie však dlho nevydržia, potrebujem aspoň sedemsto, na teplákové súpravy cez dve tisíc, k tomu zápisné do základnej, ale i materskej školy, povinný časopis k čítanke, skôlkarovi na stravu... Cez prázdniny deti pri hre rozbili dve okná, na jednom je ešte igelit. Treba nám urobiť ústredné kúrenie, neviem z čoho. Manžel síce teraz zarobí lepšie, no keby nám nepomáhala, aj finančnými pôžičkami, mama, nevyžili by sme. Ja sa uskromním, na liekoch pre deti však neušetríte. Mám dvoch astmatikov, tretí má postihnuté obličky, ďalšie dieťa má atopický ekzém...„
V mutnianskej miestnej časti Ukrajina sme zavítali do rodiny Bjalončíkových. Matka jedenástich detí, Zdena, na našu otázku, aká je u nich doma situácia s potrebnou výbavou pre školákov reagovala slovom: „Katastrofa.„ „Dvanásť tisíc bude zrejme na dokúpenie školských potrieb a oblečenia málo,„ odhaduje. Manžel je nezamestnaný, s domácnosťou jej pomáha onedlho osemnásťročná dcéra, dvaja synovia pracujú v Čechách. Ostatných osem treba vybaviť do školy, najmladšiu z nich do škôlky. Dvom zaplatila zošity na tento školský rok ešte v júni. „Musím si peniaze rozdeliť, dokupujem postupne.„ Šetrili ste na september? „A z čoho..! Manžel je nezamestnaný...„ Matku sme zastihli v obkľúčení niekoľkých jej detí oberať fazuľu. Ráno sa vrátila z nočnej zmeny, oddýchnuť si vraj pôjde až keď dovarí obed.
V neďalekom dome býva šesťdetná rodina Ondrekovcov, na štyri školopovinné deti padne dosť korún, dve malé si vyžadujú svoje tiež. Aj preto rodinný dom stavajú už takmer desať rokov.
Každý, kto má viac detí tu nakupuje priebežne počas celých prázdnin. Viera Skutková, matka desiatich detí, už čo-to nakúpila. Na piatok minulý týždeň mala odložené dve tisícky, kadečo ešte piatim školákom a jednému predškolákovi chýba. Zošity, prezuvky, kružidlá, pravítka...
„Samozrejme, že je to drahé. Ale čo sa budem sťažovať. Nikto mi nepridá ani neuberie,„ hovorí zasa Antónia Ganobjaková. minulý stredu sa z obchodov vrátila so školskou výbavou za 3900 Sk, predtým platila v škole 600. A to nie je všetko. Deti z Ukrajiny dochádzajú do základnej školy autobusom, treba i na cestovné, stravu, zápisné do školy. V novom, čiastočne zariadenom dome, sa z nákupnej tašky vykladá na stôl každý deň štyridsať rožkov a jeden až dva chleby. Sedem detí ich zhltne raz-dva. Tento týždeň sa Antónii Ganobjakovej končí materská dovolenka. „Musím robiť a žiť tak, aby mi to vyšlo.„
A čo deti z týchto rodín? Najstaršia dcéra u Rypákovcov, od septembra stredoškoláčka, hovorí, že toľko detí, ako je ich doma, by nikdy nechcela mať. Lýdia Vojtaššáková