Onedlho, 22. septembra 2003 sa dožíva 79 rokov plodný literát, autor významných vedeckých diel, jazykovedec a zberateľ slovenských rozprávok, vzácna bytosť s dobrotou srdca na rozdávanie. Slovensko, slovenčinu a našu ľudovú kultúru pozná tak dobre, ako „spovedník slovenského národa„, ktorý polstoročie chodil po Slovensku od Skalice po Svidník a Michalovce s cieľom robiť výskumy. Vďaka tomu nosí v sebe veci, ktoré niekomu prichodia nezvyčajné – PhDr. Anton Habovštiak CSc. z Krivej na Orave.
Študoval na gymnáziu v D. Kubíne, potom na FF UK v Bratislave. Od roku 1950 je pracovníkom Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV v Bratislave. V rámci dlhoročnej vedeckej práce sa venoval výskumu slovenských nárečí metódami jazykového zemepisu. Výsledky jeho výskumnej práce posúvajú dejiny slovenčiny do predveľkomoravských čias, približne do 5. storočia n. l. Výsledky výskumnej práce v oblasti slavistiky a slovakistiky publikoval v početných dielach: Oravské nárečia (1965), Hviezdoslav a slovenčina (1969), Oravské chotárne názvy (1970), Oravci o svojej minulosti (1983). Ďalšie diela: Atlas slovenského jazyka IV (1984), Zo slovensko-slovanských lexikálnych vzťahov so zreteľom na lingvistickú geografiu (1993), Krátky slovník nárečia slovenského oravského (1995), Krátky slovník nárečia slovenského gornomitropolského (1998), Nárečia stredoslovenské a na rozhraní dolnej a strednej Oravy (1984), Diarenciácia oravských nárečí vo svetle kolonizačných prúdov (1958), Die Uhrsache der mundartlichen Differenzierung in Orava (1961), Oravské miestne názvy utvorené od mien a priezvisk (1961), Ľudovít Štúr a slovenské nárečia (1956) a Spisovná slovenčina a nárečia (1963). Je spoluautorom jazykovedných diel Dotazník pre výskum slovenských nárečí II (1994), Atlas slovenského jazyka I (1961), Obščeslaviankij lingvističeskij atlas (1998; 1990), Slovník slovenských nárečí (1994).
Je aj autorom umeleckej literárnej tvorby. Mládež oslovil románom Plátennícka pieseň a jej finále (1999). Vydal eseje Oravské chodníčky (1985), Dni sviatočné i všedné (1995). V oblasti literatúry faktu mu vyšli Cesta kríža (1992), Za mrakmi je moje milované Slnko (1996), v roku 2000 vyšla v druhom rozšírenom vydaní. Je autorom poviedok Aj také sú Božie cesty (1995), Srdcia, čo našli lásku (1999). Pre deti a mládež napísal 21 zbierok rozprávok a povestí. Okrem knižnej tvorby autor publikuje v novinách, časopisoch a v odbornej tlači.
Anton Habovštiak bol za zásluhy v spoločenských vedách ocenený Zlatou plaketou Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied, Pamätnou medailou Matice slovenskej za zásluhy o jazykový výskum a literárnu tvorbu a Cenou Slovenského literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru v kategórii spoločenských vied. Rodná obec Krivá mu udelila pri príležitosti 75. výročia narodenia čestné občianstvo (1999).
V tomto roku podala skupina poslancov VÚC Žilina za Oravu návrh na jeho vyznamenanie za mimoriadne zásluhy a výsledky práce v oblasti rozvoja kultúry, umenia a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.
Marián Grígeľ, Námestovo
