Za roky spoločného života si nepamätá, žeby od svojho manžela dostala niekedy darček k meninám či narodeninám. Snáď prvé roky, tie sú však zatienené ostatnými. „Darčekom„ bola vždy bitka. Keď si naposledy sama kúpila striebornú retiazku za pár stoviek, vyhrážal sa jej, že ju na ňu obesí. Takmer odtrhnuté ucho, vykĺbené rameno po sotení z bicykla a nespočetné modriny... Tak si spomína na roky minulé 46-ročná Zdena z jednej z dolnooravských obcí. V tomto roku sa agresivita manžela vystupňovala. Dnes už dcéry schovávajú v domácnosti všetky nože. Pre istotu... Krčah sa však prelial a predchádzajúci víkend zavolala políciu.
Všetko sa začalo ešte v jeho rodičovskom dome. „Čo by si nevypil,„ bránila vtedy Petrove správanie matka. „Veď zarába...„ Nevesta z domu odišla... Prišiel za ňou. Zadovážili si spoločný byt a verili v zmenu. Nič sa nezmenilo.
Spočiatku s plačom, neskôr smelšie, sa matke dnes už dospelých dcér v mysli vynárali mnohé príbehy. Koľkokrát len vybiehala do humna, či na povalu a vchod zatarasila truhlicou, keď videla, aký sa manžel vracia domov. Nespočetne. Tam čakala, kým zaspí. Kým boli ešte deti malé, vyhrážal sa s nožom v ruke, že si vyreže srdce. Raz ju tak nešťastne chytil za ucho, že musela vyhľadať lekára, aby jej ho prišil. Čo ste povedali lekárovi? „Pravdu.„ Čo vám povedal? „Že som sprostá, keď som to nehlásila polícii...„ S vykĺbeným ramenom za lekárom nechcela ísť, no zranenie jej bránilo v práci. Išla. Že bol na príčine manžel, nepovedala. Kryla ho mnohokrát. S vlastnou biedou sa na trh veru chodí ťažko. Kvôli Petrovi chcela dať výpoveď zo zamestnania, robia totiž z jednej firme. „Kolegyňa mi to zatrhla, nech vraj on ide, hovorila mi.„ Raz Zdenu totiž zachraňovala priamo v práci, keď ju muž zamkol do jednej miestnosti a mlátil.
Dnes sú už dcéry dospelé, mamu bránia. Jedna z nich zastihla kedysi otca v posteli so susedkou. „Potom sa ma tá susedka prišla spýtať, či môj manžel už podal návrh na rozvod,„ spomína nešťastná týraná žena. „A to som jej kedysi v minulosti darovala detský kočiar, vidiac ju v obchode s malým dieťaťom v náručí. Nemala si ho za čo kúpiť. Aj svojho muža som pár rokov predtým posielala brániť ju pred jej agresívnym manželom...„
Od minulého roka je čoraz častejšie dôvodom Petrovej agresie vymyslený frajer manželky. „Preto vraj potrebujem aj mobil. A to mi ho dcéry kúpili, aby som mohla v prípade útoku privolať pomoc,„ oponuje Zdena.
Hádka v sobotu 23. augusta bola už neúnosná. Napoludnie išla Zdena nakopať zemiakov. Keď sa s nimi vrátila, hodil jej plný batoh zemiakov do tváre. „Zabijem ťa,„ vykrikoval nielen na manželku, ale i na 17-ročnú dcéru, ktorá matku bránila. Obávajúc sa o život, zbalila si veci a ako mnohokrát predtým, chystala sa aj s dcérou odísť prenocovať ku kamarátke. Za batoh ju ťahal do kotolne. Ušla... Privolali políciu. V cele predbežného zadržania na OR PZ v Dolnom Kubíne strávil zúrivý manžel pár dní. V utorok dopoludnia bol opäť na slobode.
Počas nášho rozhovoru zazvonil už trocha uvoľnenej Zdene mobil. „Mami, otca pustili,„ volala dcéra. Opäť stres. „Rob niečo, Katka je doma... Rob niečo!„
Podľa hovorkyne OR PZ v Dolnom Kubíne Mgr. Anny Vojvodovej by ženy nemali oznámenie agresivity v rodine odkladať. „Mnohé prípady domáceho násilia totiž vyvrcholili až do vraždy. Zákony sú už na strane týraných. Keby sa teraz manžel Zdene už len vyhrážal, môže požiadať súd o predbežné rozhodnutie na dočasný zákaz jeho vstupu do spoločnej domácnosti. Z hodiny na hodinu sa tak môže agresor stať bezdomovcom. Ak zákaz poruší, odsedí si pár mesiacov v base. Tam mu nikto nenaleje pohárik. A určite skrotne..!„
Lýdia Vojtaššáková
