O stavebných tradíciách v severozápadných Karpatoch a ich kultúrnych funkciách rozpráva autor, ktorý je v týchto otázkach doma: Inšpirovala ho 30-ročná spolupráca v komisii pre štúdium ľudovej kultúry Karpát a Balkánu (zal. r. 1959), v subkomisii pre ľudové staviteľstvo. Má slobodné historické nazeranie a jeho štúdie sa vyznačujú viachľadiskovou analýzou. Je to síce kniha odborná, no zrozumiteľná. V texte je rad konkrétnych príkladov a celú knihu sprevádza katalóg a náčrty stavieb - z celkového počtu 227 je 30 z Oravy. Polovica knihy sa zaoberá práve územím Oravy. Vychádza zo zvláštností stavebných tradícií Karpát, ktoré spôsobili dva kolonizačné zdroje. Kolonisti na Oravu prichádzali najmä z thurzovských panstiev a tým kultúrne splývanie a hospodárska konsolidácia bola jednoduchšia. Tí, ktorí kolonizovali hornú Oravu, to mali ťažšie, zložitejšie. Bez kultového zázemia, všetka súca pôda bola už zabratá, vplyv malo aj podnebie. Stavby z tohto prostredia znamenajú kultúrny ústup. Ich pôvodné nižšie formy v hospodárstve, bývaní, stavbe domov sa stali dlhodobými. Nevyvíjali sa. Prečo sa to stalo? Ako sa to prejavilo? (Voľná konštrukcia, samostatný zrub, pomalý pôdorysný vývoj.) Forma domu mala dlho nevyhranený charakter blízky sezónnym stavbám. Títo ľudia kedykoľvek mohli pobrať svoj majetok, zložiť zrub a nocou ujsť inde. Ak ostali, ich hospodárenie nebolo závislé na trhových strediskách, ktoré ležali ďaleko (Bobrov, Námestovo, Tvrdošín). Strediská nemohli ovplyvniť obyvateľstvá. Aj národnostne boli títo ľudia rôznorodí. Goralské obyvateľstvo nevzniklo len v dôsledku pôsobenia susedných národnostných kultúr, ale v dôsledku zvláštností sociálnych. Chudoby. Ako píše autor inde: Oni neprišli túto krajinu zaľudniť, ale sa tu skryť pred horšími podmienkami (dane, v 17. st. pribudli kolonisti z poľského územia, celkove tu boli pomery voľnejšie). Teda postupujú do horších podmienok, nastáva kultúrny ústup. Kolonisti sa oddelili od celého spoločenstva, vytvárajú vlastný svet. (Šlo najmä o zbehov panstiev Mikuláša Komorovského či iných poľských panstiev, ako spomína Kavuljak.) Zvláštnosti osídlenia najmladších oravských dedín ilustruje autor na príklade Beňadova a Sihelného. Autor zdokumentoval viac ako 3000 sídelných komplexov v severozápadných Karpatoch. V tejto knihe sú sezónne hospodárstva, sýpka, dom šoltýsa, domy bezzemkov i roľníkov i zemianskych rodín – i meststká škola vo Veličnej. Jiří Langer: Co mohou prozradit lidové stavby Ready Rožnov pod Radhoštěm 1997. Nebojte sa češtiny. Kniha mala vyjsť v slovenčine. Nedalo sa.
Otília Štepitová
