Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Európa dnes chce oveľa aktívnejšieho, zúčastneného občana

Počas nedávnej krátkej dovolenky na Orave sme sa s Katarínou Začkovou porozprávali na témy blízke určite nielen jej.

V roku 2002 ste navštívili Švédsko, ktorého vstup do EÚ bol priam ideálny.

„Áno, bola to pre mňa nesmierna skúsenosť - v trojici slovenských novinárov sme robili rozhovor so švédskou kráľovnou a švédskym kráľom. Táto krajina je úžasná, má fantastický sociálny systém. Švédsko takmer vôbec nepozná korupciu, so vstupom do EÚ nemalo, oproti iným krajinám, takmer žiadny problém. Aj Írsko napr. fondy dokázalo čerpať takmer na sto percent. Slovensko teda môže dopadnúť ako Švédsko, ale aj ako Grécko, či Španielsko, ktoré využili prostriedky z EÚ len vo veľmi malej miere.

Skryť Vypnúť reklamu

Prietok peňazí zo štrukturálnych fondov na regióny však viazne na vládnych a ministerských postoch. Čo môžu pre získanie prostriedkov v tejto fáze urobiť ľudia v obciach a mestách?

„V rámci predvstupových fondov ako Sapard, Ispa a Phare Slovensko vyčerpalo 100 mil. EUR. Keby sme ich boli využili efektívne, už mohlo mať Slovensko vybudované štruktúry, ktoré nás pripravia na vstup aj na čerpanie zo štrukturálnych fondov. Neboli by sme v príprave na tom tak zle, ako nám to vyčíta Brusel. Ľudia v regiónoch sú nezorientovaní, Úrad vlády a kompetentné rezorty sa totiž v minulosti spoliehali na to, že organizácie nájdu informácie na internete. Neuvedomili si však, že mnohé samosprávy na internet nemali prístup. Informácie teda visia na internete, ale kto sa v nich vie zorientovať? Mnohí úradníci v regiónoch internet buď nemajú, alebo ho ešte nedokážu využívať. Práca s fondami hore teda bola „odtrhnutá“ od ľudí, budúcich užívateľov štrukturálnych fondov, ktoré ako šancu predovšetkým, regiónom – slovenským obciam a mestám - ponúka Európska únia. Po fáze prípravy – programovania na Úrade vlády a ministerstvách nastala fáza čerpania fondov. A tak sa dnes napr. poľnohospdári sťažujú, že z predvstupových fondov kvôli prísnosti podmienok nemôžu peniaze čerpať len preto, že počas prvej fázy sa na príprave nezúčastňovali, nediskutovali s úradníkmi na ministerstvách. V súčasnosti hrozí riziko, že podobne to bude aj so štrukturálnymi fondami, ktoré sú v súčasnosti v štádiu programovania. V týchto dňoch vládni a rezortní úradníci pripravujú Národný rozvojový plán – základný dokument, ktorý bude hovoriť o kritériách a podmienkach čerpania zo štrukturálnych fondov. A opäť sa vo verejnosti nediskutuje o tom, aké budú podmienky a mantinely čerpania. Vraj na to nie je čas. Od 1. januára 2004 budú mať obce a mestá možnosť využívať prostriedky na rozvojové aktivity zo štrukturálnych fondov na základe predložených projektov. Obce by teda mali vedieť, na čo majú nárok, poznať pripravované mantinely. Keď však nejde Mohamed k hore, musí ísť hora k Mohamedovi. Netreba teda nečinne čakať, ale – pýtať sa, pýtať sa! Na Úrade vlády a ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. Je to ako v živote, nikto nič nevysedí doma, či nevynarieka v krčme.

Skryť Vypnúť reklamu

Toto je parketa pre samosprávy, a predovšetkým starostov. Ale či takých máme?

„Starosta, primátor musí byť predovšetkým manažér, ktorý dokáže do obce a mesta dotiahnuť peniaze i podnikateľov, a nečakať iba na prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktorých je stále a všade málo. Primátor musí poznať všetky zákony, ktoré sa v súvislosti so vstupom do EÚ prijímajú, byť aktívny a pripomienkovať, spoluvytvárať ich. Byť neustále v kontakte s rezortom výstavby a regionálneho rozvoja, zaujímať sa o Národný rozvojový plán, o priority štyroch operačných plánov... Starostom nemôže byť človek, ktorý iba „hrabe„ pre seba a voliča opije rožkom – vo voľbách mu dá nejaké pivo alebo párok. Teraz som napr. v Trstenej, ktorá je akurát pred voľbami primátora, počula názor – zvoľme toho, on nás aj na ten zájazd zavolá. No to je v dnešnej dobe žalostne málo... Starosta musí do tímov na prípravu projektov zaangažovať schopných ľudí. Je veľmi dôležité, s kým bude otec obce spolupracovať. Krátkozraké je dať tetke, synovcovi na radnici funkciu len preto, aby ich zamestnal. Primátori si musia vybrať schopných profesionálnych ľudí. Keď radnica bude fungovať na báze rodinkárstva, korupcie, aj keby mestu alebo obci neviem ako pomáhala samotná vláda, budú upadať.„

Skryť Vypnúť reklamu

Európska únia určite nedáva peniaze darom. Chce investora, ktorý bude projekt spolovice spolufinancovať. A na to samospráva prostriedky nemá.

„Veľa ľudí si európske fondy predstavuje ako podporu v nezamestnanosti. Niekto tu príde a rozdá nám peniaze. Nie je to tak. Predkladané projekty musia preukázať dlhodobo – trvalo udržateľný rozvoj. To znamená, že vybudované dielo, zariadenie pomôže naštartovať ďalšie aktivity. Cieľom je teda aktivizácia, povznesenie regiónov, istota, že slovenský vidiek sa uchytí a získa vlastnú vnútornú dynamiku, na také projekty Svetová banka peniaze dá.„

Chodíte po svete i po Slovensku, sporadicky prichádzate na Oravu. Ako vnímate súčasného občana? Uvedomuje si svoj diel zodpovednosti voči dobe a sebe?

„Ešte stále sa poväčšine spolieha na to, že niekto iný za neho všetko zariadi. Zavesiť sa na iných a v kuse nadávať na tamtých hore nám nepomôže. Nikto nám nič v obciach a mestách, na Slovensku, nezmení, ak to nezmeníme sami. My sme tu síce iba obyčajní občania, ale máme právo voliť tamtých hore i tých dolu, v obci. Každý občan sa musí cítiť zodpovedný za to, čo sa deje v jeho okolí, v dedine. Ak niekto kradne, musím sa ho pokúsiť usvedčiť a postaviť pred súd. Nikto nám nepomôže, ak si nepomôžeme sami. Európa chce dnes oveľa aktívnejšieho a zúčastneného občana. Preto sa hovorí o participácii občana na verejnom dianí. Ak občan nebude zúčastnený, spoluzodpovedný za veci v dedine, meste, potom nemá právo nadávať.„

Ako sa vám javí súčasná Orava, možno vaše rodisko?

„ Veľmi sa zmenila, do akej uličky vojdete, všade sa buduje. Dokonca sa zlepšili aj mnohé služby, obchodná sieť je skutočne na úrovni. Cestovný ruch, to však nie sú iba obchody a ubytovanie. V nás, Oravcoch je ešte trochu ťapákovcov. Keby sme sa dokázali zbaviť zakríknutosti, nedostatku sebavedomia... Potrebujeme, aby nás niekto potlačil, naštartoval. Keby sme sa dokázali naštartovať doma a svoje prednosti, ako je dravosť, pracovitosť atď. využili v prospech tohto regiónu... Všimnime si napr. Oravskú priehradu a jej okolie. Klíma na Orave sa zmenila, oteplila, pri príjemnej, čistej vode priehrady je ako v Chorvátsku, ale – ako pred dvadsiatimi rokmi - žiadna pláž, žiadne služby. Prejdime sa po Trstenej. Som zdesená z toho, ako v tomto meste vypílili stromy a urobili z nich kýpte. Aj to je obraz mesta. Trstenou prechádzajú ľudia z veľkých miest Slovenska i zo zahraničia. Pre nich je zeleň vzácna – nehovorím, že nie je vzácna pre Trstenčanov. Veď strom je v prostredí jeden nádherný prvok. Ľudia hľadajú tieň na lavičke pod korunou stromu. Všimnite si, ako to vyzerá v Trstenej dnes, a ako to vyzeralo kedysi. Turistický ruch sa nerobí tak, že postavíme hotel. Ľudia k nám neprídu kvôli hotelu. Prídu do prostredia. Oni potrebujú obec či mesto vnímať v širokom kontexte malých vecí, ktoré v nich vytvárajú príjemný pocit.

Fabriky na ferozliatiny nám tu už (chválabohu) nikto nepostaví. Uchovávajme a budujme si to, čo je pre náš región prirodzené a čo mu je blízke. Regióny a obce dneška stoja na schopných ľuďoch. Dôležité je mať takých v naokolo spolupracujúcich samosprávach.

Katarína Začková, novinárka, pochádzajúca z Trstenej. Novinárčiť začala v roku 1983 v Slovenskom rozhlase, od 1986. roku v Slovenskej televízii tvorila cykly Alternatívy, Štúdio dialóg, Eko ďalej, Mýtus o. Je viacnásobnou držiteľkou Hlavnej ceny a prémie Literárneho fondu a ďalších novinárskych ocenení, z domácich i medzinárodných, väčšinou ekologických festivalov si doniesla približne dvadsiatku cien. Od roku 1997 pracuje v Týženníku o hospodárstve a podnikaní Trend, kde sa v súčasnosti venuje európskym fondom, životnému prostrediu, oslovujú ju najmä problémové témy a kauzy. V súvislosti so vstupom do EÚ ako novinárka navštívila niekoľko štátov, získala prehľad, dokáže analyzovať situáciu u nás a porovnávať so svetom. Jej reálny pohľad na túto problematiku i znalosť veci využívajú okrem tlačených aj niektoré elektronické médiá v analytických reláciach.

Anna Lajmonová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 21 435
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 928
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 645
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 680
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 659
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 884
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 668
  8. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 087
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 826
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 586
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

MY PLUS: Pokojne zostaňte doma, náš týždenník MY si teraz prelistujete už aj online

23 regionálnych titulov MY a niekoľkoročný archív online plus odomknutý exkluzívny obsah na 27 weboch MY - to je MY PLUS.

Tu sú výsledky víkendového testovania na Orave. Prečo ste boli vy?

Za tri dni otestovali odberové tímy 91 505 ľudí. Do karantény poslali 3 904 infikovaných.

Ulice a námestia stíchli.

Futbalisti Brezovice sa na jeseň bavili futbalom

Oravský Podzámok zimoval vlani na prvom mieste siedmej ligy. V aktuálnej sezóne sa nachádza na desiatom mieste.

Futbalisti Brezovice predvádzali na jeseň výborné výkony.

Dohrávať počas zimy je na Orave takmer nemožné

Názory klubov sa líšia. Umelú trávu však veľmi nepreferujú.

Na Orave máme dve ihriská s umelou trávou.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Pacientov pribúda, nemocnica v Čadci prosí zdravotníkov o pomoc

Situácia v nemocnici je podľa riaditeľa vážna.

Už ste čítali?