Dolnooravskú metropolu v súčasnosti tvorí osem prímestských častí, ktoré boli v minulosti samostatnými obcami a mali svoje obecné erby, pečate a vlajky. Dnes už aj Heraldická komisia pri Ministerstve vnútra potvrdila ich pravosť a vydala listiny, oprávňujúce používať túto symboliku. Mesto ju plánuje zakomponovať aj do aliančného erbu, v dolnokubínskej pobočke Štátneho archívu v Bytči už vyhotovili i jeho grafický návrh. V strede veľkého erbu je základný erb Dolného Kubína, ktorý má v pravej striebornej polovici štítu červenú rovnakokališnú ružu so strieborným stredom, v ľavej striebornej polovici dve červené brvná. Okolo sú umiestnené erby Veľkého Bysterca, Malého Bysterca, Beňovej Lehoty, Záskalia, Mokrade, Kňažej, Medzihradného a Srňacieho, hore korunka. Druhou alternatívou je aliančný kompozičný erb, v ktorom má svoje miesto i sv. Katarína ako patrónka rímskokatolíkov v Dolnom Kubíne. Aliančný erb by mohol v budúcnosti prezentovať dolnokubínsku metropolu pri slávnostných príležitostiach.
Počas Dňa mesta Dolný Kubín 2003 pripravila radnica, Ministerstvo vnútra SR – Štátny archív, pobočka v Dolnom Kubíne a MsKS výstavu Erby obcí na území Dolného Kubína. Prímestským častiam budú slávnostne „darované“ ich erby vo štvrtok 18. septembra v MsKS.
Do 15. storočia erby vďačili za svoje rozšírenie predovšetkým rytierskym súbojom, v 16. storočí sa už používali prevažne ako znak pravosti listín, neskôr aj na označovanie majetku, namiesto dnešného číslovania domov. V troch zväzkoch heraldického registra SR je v súčasnosti publikovaných niekoľko tisíc mestských, obecných, rodových, inštitucionálnych či osobných erbov. Do roku 2006 by mali mať schválený svoj erb všetky obce a mestá na Slovensku. Na Orave je už iba zopár takých, ktoré v historickej symbolike nemajú celkom jasno. Lýdia Vojtaššáková
