Niežeby im ovečky prinášali ktovieaký zisk, no vďaka dotáciám štátu to pri dobrej snahe a opatere vychádza aspoň 1:1. Preto ovce pretrvávajú v stajniach gazdov predovšetkým ako ich „srdcová záležitosť.„ Kým však v ostatnom čase ministerstvo pôdohospodárstvo podporovalo chov oviec príspevkom 650 - 950 Sk/ks ročne, vstup do EÚ prinesie ovčiarom veľkú zmenu. Či viac alebo menej pozitívnu, to závisí od slovenských negociátorov. Ako nám povedal riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Dolnom Kubíne Ing. Ján Feja, návrh slovenských ovčiarov znie: dotáciu vo výške 120 eur poskytovať v prepočte na veľkú dobytčiu jednotku. Problém však spočíva v tom, že kým na slovenskú veľkú dobytčiu jednotku pripadá necelých 5 bahníc, na rovnakú európsku jednotku je to až 8 bahníc. Výsledky rokovaní budú známe najskôr v závere novembra.
Od budúceho roka sa chovatelia oviec musia prispôsobiť aj prísnejším hygienickým predpisom pri výrobe hrudkového ovčieho syra a ostatných výrobkov. Každý salaš musí mať aspoň základ: mobilný zdroj pitnej vody, samostatnú výrobňu syra, miestnosť na jeho spracovanie i dva samostatné skladovacie priestory - teplý a studený sklad. Väčšina ovčiarov na Orave odovzdáva hrudkový ovčí syr na spracovanie do Liptovskej alebo Tvrdošínskej mliekarne, len zriedka ho spracúvajú na bryndzu sami. Súkromne hospodáriaci oravskí roľníci však zväčša zhodnotia produkciu svojich menších či väčších stád oviec vo výrobe oštiepkov či korbáčikov. Mnohí z nich stále trvajú na tradičnom spôsobe výroby, to znamená z nepasterizovaného ovčieho mlieka. Ako nám povedal majiteľ salaša vo Vasiľove Václav Jurky, v najbližšej budúcnosti sa oplatí na Orave chovať ovce pravdepodobne len súbežne s inými podnikateľskými aktivitami, napríklad agroturistikou.
Aj fond SAPARD ponúka šancu na získanie finančnej podpory pre chovateľov oviec, tých však odrádza administratívna náročnosť projektov, prekonávanie byrokratickej slovenskej i európskej byrokratickej mašinérie a pomerne vysoká investičná spoluúčasť. Na Slovensku bolo v opatrení ovčiarstva spolu podaných iba 12 projektov, z toho iba 5 úspešných. Medzi týchto päť patrí aj PD Žiarec v Tvrdošíne.
Slovenským ovčiarom sa podarilo bryndzu patentovať a obhájiť aj pred Európskou úniou (vážnym súperom Slovenska v týchto rokovaniach bolo Rumunsko - pozn. aut.), pri jej výrobe i pri výrobe ostatných typických salašníckych výrobkov však musia dodržiavať predpísané hygienické podmienky. Kým spočiatku bude stačiť na ňu výnimka, postupne aj salaše budú musieť prejsť procesom certifikácie EÚ. Pravdepodobne aj tento fakt zohral úlohu v tom, že niektorí naši ovčiari sa začínajú v posledných rokoch orientovať na chov mäsových plemien oviec. Melánia Pastvová
