Hovorím s futbalovou reprezentantkou Slovenska z Trstenej Katarínou Ištókovou
Slovenská futbalová reprezentácia junioriek do 19 rokov zavítala v uplynulom týždni na sever Slovenska, kde bojovala o účasť na ME 2004. V osemnásťčlennom kádri nádejných futbalistiek sa ocitla aj mladá Oravčanka, ktorá sa tak do Dolného Kubína vrátila v reprezentačnom drese. Ešte len 17-ročná Katarína Ištóková z Trstenej je hráčkou Slovana Bratislava, momentálne hosťuje v 1-ligovom celku FC Rotox Šaľa a v kvalifikačnom turnaji nastúpila v dvoch zápasoch. I keď vždy len striedala, svoje futbalové kvality potvrdila aj na dolnokubínskom trávniku, kde skvele prihrala na piaty gól. Kataríny Ištókovej sme sa hneď po zápase s Lotyšskom opýtali:
Účasť na kvalifikačnom turnaji je zrejme zatiaľ vaším vrcholom. Ako by ste zhodnotili svoje výkony?
„Myslím si, že som hrala dobre a trénerov nesklamala. Nastúpila som až v druhom zápase proti Islandu a to na, pre mňa dosť netradičný post – do obrany. Poľahky som sa s tým však vysporiadala. Proti Lotyšsku som hrala len posledných desať minút, veľa sa za ten čas ukázať nedalo.„
Ste jednou z najmladších hráčok tohto juniorského kolektívu. Prekvapila vás reprezentačná nominácia?
„Áno. A veľmi potešila. Predtým som za reprezentáciu odohrala len jeden priateľský zápas proti Maďarsku a tak účasť na tomto kvalifikačnom turnaji je mojou reprezentačnou premiérou.„
Na akom poste najradšej hrávate?
„Dobre sa cítim v útoku alebo v zálohe. Je mi pritom jedno, či hrám v strede, alebo na kraji zálohy. Na týchto postoch taktiež hrám prvú ženskú ligu za Rotox Šaľa.„
Futbalu sa venujete odmalička? Kto vás k nemu priviedol a kto boli vaši prví tréneri?
„Prvé futbalové kroky som absolvovala ako sedemročná a, samozrejme, že k tomuto športu ma priviedol môj otec. Trénovať som začala v žiackom družstve Trstenej pod vedením Jaroslava Gabaríka a Jozefa Fábryho ako jediné dievča v kolektíve, čo mi však vôbec neprekážalo. Ako žiačka som ešte odohrala niekoľko turnajov za Oravskú Porubu a Dolný Kubín.„
Bolo ťažké sa prebíjať medzi chlapcami?
„Ani veľmi nie. Žiacky kolektív v Trstenej bol vynikajúci a s každým som si dobre rozumela. Hráči súperov mi však často adresovali rôzne posmešné poznámky, postupne som si na ne zvykla, nevadili mi, dôležité pre mňa bolo hrať majstrovské zápasy.„
Kadiaľ potom viedli vaše futbalové kroky?
„V štrnástich rokoch sa mi podarilo prestúpiť do Slovana Bratislava a o necelé dva roky som odišla na hosťovanie do Nitry. Odtiaľ sa celé družstvo presťahovalo do Šale, za ktorú hrávame najvyššiu ženskú futbalovú súťaž Slovenska.„
Futbalovú budúcnosť máte ešte pred sebou. Chcete sa futbalu aj naďalej naplno venovať? Čo by ste chceli dosiahnuť?
„Svoju budúcnosť spájam hlavne s futbalom. Chcem sa najskôr viac presadiť v tomto juniorskom reprezentačnom výbere a v prípade postupu uspieť na európskom šampionáte. Kvalitné výkony musím podávať aj v drese Šale, no chcela by som taktiež skúsiť profesionálny futbal a neskôr zabojovať o zahraničný angažmán.„
Každý mladý futbalista má svoje vzory. Prezradíte nám vaše?
„Veľmi sa mi páči americká futbalistka Hammová, je skvelou útočníčkou. Zo známych hráčov obdivujem obrancu Roberta Carlosa, výborný je i útočník Raúl.„
Aká je, podľa vás, úroveň ženského futbalu na Slovensku?
„Žiaľ, ženskému futbalu sa u nás venuje veľmi málo pozornosti. Chýbajú sponzori a aj podpora futbalového zväzu je veľmi malá. V zahraničí je to úplne iné, veď napríklad v Česku sa hrá prvá, druhá i tretia liga. Na Slovensku máme zatiaľ len prvú ligu a v budúcom roku už konečne spustia aj druhú. Možno by pomohol väčší úspech, napríklad aj nášho kolektívu na ME 2004.„
Vaše futbalové začiatky boli určite veľmi ťažké. Čo by ste mohli dievčatám, venujúcim sa futbalu odkázať, prípadne poradiť?
„Ak ich futbal naozaj veľmi baví a chcú sa mu venovať, tak im nemôžem povedať nič iné, len aby tvrdo a poctivo trénovali. Musia si veriť a nedať sa nikým odradiť, ani rôznymi posmešnými pokrikmi.„ (jv)
