Keď deťom príde ľúto, zvyknú zájsť k akváriu. Pláva v ňom aj Ibrahim Maiga
Trstená - „Dávid, to je taký náš zázrak,„ hodnotia učiteľky, starajúce sa o deti s rôznym postihnutím v materskej škole. „Keď k nám prišiel, nechodil, pohyboval sa hádžuc sa po zemi. Naučil sa chodiť. Je šikovný, nevie síce hovoriť, zato vie vydať zo seba pocit... Aj Martinka sa narodila s postihnutím, po príchode do škôlky si zvykla na deti, má cit pre rytmus a tancovanie, povie už dve či tri slová. Ďalšie dieťa už rozpráva, ďalšie konečne „odložilo„ plienky, všetky sa učia samostatnosti... Hovoríme o niekoľkých deťoch z hornej Oravy, ktoré sa narodili s hendikepom a Materská škôlka na Vyšnom brehu ich prijala medzi ostatné deti z Trstenej. A sú spolu... Samostatná špeciálna trieda sa totiž neosvedčila, pred pár rokmi deti z nej integrovali medzi ostatné. „Aj keď sa niektorým rodičom nepáčilo, že s ich deťmi sa budú hrávať aj postihnuté, nielen že si zvykli,„ hovorí riaditeľka Daniela Kakačková, „dokonca sú radi. Vidia zmenu správania sa svojich ratolestí pri stretnutiach s postihnutými ľuďmi aj na ulici.„
V spolupráci s Pedagogicko-psychologickou poradňou v Nižnej vypracovali špeciálni pedagógovia osobné plány podľa stupňa vývoja detí. A v každej triede sa im osobitne, ale i spolu s ostatnými venujú. Skončili sa časy, keď doma spolu s nimi často plakali aj rodičia. Aj také časy, keď susedia ohovárali matku, že svoje postihnuté dieťa týra, keď s ním cvičí.
„Pozrite sa na to dieťa. Dali sme mu iba štetec a aké je šťastné. Niektorým treba pokémonov, dinosaurov, drahé autíčka, pušky, bicykel..,„ vysvetľujú učiteľky. „Donedávna kreslila iba čiary, dnes zvládne i postavičku.„
„Nič by sme nedosiahli tým, keby rodičia či učitelia postihnuté deti ľutovali, plakali nad nimi. Ak chceme, aby tieto deti žili medzi ľuďmi, treba ich to naučiť. Áno, aj ony skúšajú, či im čo-to odpustíme. A neodpustíme, musíme byť prísne, ale to iba pre ich dobro.„ Deťom s rôznymi stupňami mozgovej obrny, s downovym syndrómom, autistom sa popri ostatných učiteľoch špeciálne venujú Anna Bernátová, Dagmar Fukasová, Monika Michalcová a Janka Regulyová.
Keď vraj majú maličkí v škôlke stavy ľútosti, zájdu si ku akváriu. Popri mnohých rybičkách tu pláva i jedna čierna. Dali jej meno - Ibrahim Maiga. A majú ju rovnako rady...
Od septembra už šesť detí s rôznym stupňom postihnutia, ktoré navštevovalo MŠ na Vyšnom brehu, derie lavice medzi prvákmi v trstenskej základnej škole. Pri druhej ZŠ, R. Dilonga zas otvorili od septembra nultý ročník pre deti, ktoré si pri výchove a výučbe vyžadujú špeciálnu starostlivosť. (vš)