KŇAŽIA - Na Jelšavskej ulici dolnooravskej metropoly niet obydlia, ktorého priedomie by „nezdobil„ sud, kanva, kaďa, bandaska či vedro. Vodu trinástim rodinám dováža cisterna, od júla tam totiž z vodovodných kohútikov nekvaplo, studne vyschli, verejný vodovod dodnes chýba. „Žijeme tak, ako kedysi naše matere,„ hovorí Alojzia Grancová. „Tu vedľa domu tiekol malý potôčik. Cez horúčavy vyschol, k väčšiemu dole za cestou sa nedostaneme, majiteľ nás cez svoj pozemok nepustí.„ Na vybudovanie verejného vodovodu už takmer štyri desiatky ľudí ani nečaká. „Spoliehame sa na prírodu.„ Automatické pračky síce Jelšavania majú, vyhrali však tí, ktorí z prezieravosti nevyhodili staré. No pláchať chodia ženy do rieky Orava. „Roboty sa nebojíme, keby však horelo, neviem, čo by sme robili.
Mestský úrad stojí zásobovanie vodou obyvateľov Jelšavskej ulice každý týždeň minimálne 3000 Sk. Aj oni sa túžobne pozerajú na každý čierny mrak na oblohe... Čakajú však i na výsledky posúdenia žiadosti o financovanie vodovodu zo štátnych fondov. Z prvej nezapršalo, pripravujú ďalšiu.