V minulosti sa zvyklo hovoriť: keď vrana letí ponad Podbiel, radšej sa obráti hore bruchom. Nie nadarmo vraj takýto chýr ľudia šírili. „Jadro dediny je však zdravé, dokázali sme veľa urobiť,„ hovorí správca farnosti Donát Čarnogurský. „Nerátajúc predchádzajúce aktivity, len nedávno sme dokončili úpravy terénu a pokladanie kamennej dlažby okolo kostola, pripravujeme opravu kostola, organu... Keď však mám byť objektívny, nemôžem len chváliť. Vandalizmus prekvital i v dobe minulej, je ťažké ho vykoreniť. Je však úbohé, že napadol i Cirkev. „ Prečo tieto tvrdé slová kňaza? Historické oplotenie bývalej cirkevnej školy bolo slabé, každú chvíľu stĺpiky niekto váľal. Správca, kňaz sa ho rozhodol spevniť. Pevný plot v štýle dreveníc oproti však, podľa pamiatkarov, zničilo identitu historickej budovy a tak brvná museli ísť preč. Pred mesiacom vyrástol popred dnes malé etnografické podbielske múzeum plot nový. Jeden z pevných stĺpikov vydržal dva týždne. Zdolal ho výtržník. Farská informačná služba, ako anonymného telefonujúceho svedka výtržnosti správca farnosti nazval, však páchateľa odhalila. „Neranil ma ten vyvalený plot,„ hovorí D. Čarnogurský. „Ranilo ma to, že keď som s tým mládencom rozprával, ani slovkom neprejavil ľútosť nad svojím skutkom. Pred pár rokmi som mu udeľoval sviatosť birmovania. Kedysi slovko ľútosti patrilo k priznaniu viny, dnes je páchateľom ľúto iba toho, že ich chytili.„ Ale to nie je všetko. Zrejme sa mládenci nahnevali, že kňaz zavolal políciu, z pondelka na utorok minulý týždeň padol za obeť vandalizmu druhý stĺp. FIS-ka telefonovala na faru o pol desiatej večer, že je nalomený. Starosta Ján Sitek jazdil po dedine, mapoval opitých mládencov. Ráno ľudia kňazovi hlásili, že stĺp je vyvalený úplne. „Hľa, dôsledok vývoja demokracie, gumovania mozgov americkými filmami, prázdnoty v rodinách, duchovnej prázdnoty spôsobovanej alkoholom..,„ konštatuje smutne D. Čarnogurský. Lýdia Vojtaššáková
