Srňacie – „Ľudia nemajú kde stavať a v tichej dolinke magistrát rozpredal pozemky pod stavbu chát po pár korún,„ sťažujú si Dolnokubínčania.
Srňacie daroval panovník Ferdinand I. zemanovi Václavovi Zmeškalovi za verné dôstojnícke služby v roku 1548. Zmeškalovci však boli k svojim poddaným krutí, preto tí v roku 1574 tajne ušli zo Srňacieho a zemepáni ich hľadali. A aj keď o stopäťdesiat rokov mala dedinka 17 domov a 82 obyvateľov a v poslednom storočí ušli aj oni, dnes ich už nikto nehľadá.
V bývalom poľovnom revíri, dnes mestskej časti Srňacie bývajú iba štyria!
Spredu doskami zadebnené okno, vo dvore pes a pár sliepok. Vyšli dve ženy. „Škoda, že nie je piatok,„ reagovala pri pohľade na auto Emília Jančošková. „Boli by ste ma zobrali do mesta po dôchodok. Poštárka tu nechodí, ani autobus.„ Do Dolného Kubína to je vyše päť kilometrov. Keď chcú obyvatelia odhrnúť v zime sneh z cesty, musia si cestárov zavolať, a aj im zaplatiť. „A to platíme mestské dane!„ Dnes 82-ročná starenka Mária Kutlíková tu žije od narodenia. „Keby nie jej dcéry, ktovie ako by sme vyzerali. Dovezie chlieb, mlieko...„ Obe svorne tvrdia, že sa tu žije ťažko, ale zvykli si. „Škoda len, že ste neprišli v piatok...„
Ako sme sa dozvedeli na právnom oddelení MsÚ v Dolnom Kubíne, všetky pozemky, ktoré boli vo vlastníctve mesta, sú už predané. „Vykupovali ich ešte Slovakotour a Okresná správa cestovného ruchu v druhej polovici 70-tych rokoch s cieľom zachovať tu štýlovú drevenú dedinu na rekreačné účely. V roku 1991 však v zmysle zákona prešla zriaďovateľská funkcia k OSCR a tým aj jej majetok na mesto,„ hovorí JUDr. Ján Nociar. Zmluvy o predaji, ktoré uzatvorila ešte OSCR boli súdnou cestou zrušené, pozemky geodeti rozparcelovali, mesto zvolalo záujemcov a začalo predávať. Zastupiteľstvo stanovilo cenu na 150 Sk/m2 za voľnú parcelu, 250 Sk/m2 za pozemok k objektu. V druhej polovici 90-tych rokov, v čase eufórie, Srňacie skupovali i Bratislavčania. Čoskoro však utíchla. Druhá vlna sa spustila po znížení ceny. Mesto zinkasovalo približne milión. Či sa pozemky rozpredali lacno? „Treba si uvedomiť, že v Srňacom nie sú vybudované inžinierske siete,„ konštatuje Ján Nociar. Mesto jednoznačne určilo, že ide o rekreačnú oblasť, architekt navrhol i štýl chalúp. Zmenu účelu stavby z chaty na obytný dom magistrát zamieta. „Znamenalo by to okrem iného i našu povinnosť dotiahnuť do Srňacieho inžinierske siete. Na tie mesto nemá financie...„
Lýdia Vojtaššáková
