„Prírody sa dotýkajte iba srdcom,„ čítame na jednej z informačných tabulí Tatranského národného parku. Po pár desiatkach metrov už vstupujeme spolu s jaskyniarmi do Brestovskej jaskyne. Deväťdesiat percentná vlhkosť vzduchu, teplota 7 oC, blikajúce svetielka, kde tu kvapľová výzdoba – zničená! Smutný pohľad na človekom zničené dielo prírody.
To málo kvapľovej výzdoby, ktorú v dutine zeme príroda vytvárala niekoľko tisícročí, nedávno ktosi zničil. Za barbarstvo najhrubšieho zrna a neúctu k prírode označil čin Pavol Staník, koordinátor speleologickej strážnej služby Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši. „Páchatelia vylomili uzáver jaskyne, prepílili železné mreže, vnikli dnu, olámali stalaktity a sintrové záclony. Jaskyniari našli bezmála štyridsať poškodených miest, predovšetkým v Bivakovom dóme a chodbe za priepasťou.„ Najväčšie kvaple mali dĺžku 30 -40 centimetrov. V jaskyni, relatívne chudobnej na kvaple, je zničenie takmer totálne, príroda bude mať sotva silu vrátiť jaskyni pôvodnú výzdobu. Brestovská jaskyňa bola tento rok štvrtou, do ktorej sa vlámali vykrádači jaskýň. Za obeť im padla už Kryštálová jaskyňa vo Vrátnej doline Malej Fatry, v Slovenskom krase vandali poškodili archeologické náleziská Ardovskej jaskyne, v Silickej ľadnici boli prichytení štyria Česi pri zbieraní vzácnych endemitov chrobákov.
Ako nám povedal Ľudovít Gaal, vedúci oddelenia starostlivosti Slovenskej správy jaskýň, konečná škoda bude vyčíslená o pár týždňov. Môže byť však podstatne vyššia ako 118 400 Sk, uvádzaných v policajnom odhade. Hoci vylamovanie kvapľov nie je jav nový, ničiaci rozmer nabral začiatkom 90-tych rokov nedávno sa skončiaceho storočia. Vtedy sa začalo s krásou jaskýň obchodovať. Kvaple sa používajú na výrobu rôznych spomienkových a okrasných predmetov. Slepé jaskynné chrobáky sú zas vzácnym tovarom na zberateľských burzách v zahraničí. Poškodenie Brestovskej jaskyne je nenávratné. Centimeter kubický kvapľového útvaru môže rásť niekoľko desiatok, ale pri iných podmienkach aj tisícok rokov.
Kvôli svojej jedinečnosti bola jaskyňa neďaleko Zuberca v roku 1996 vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku. Patrí medzi tri druhovo najpestrejšie podzemné úkryty netopierov na Orave, doteraz tu jaskyniari objavili sedem druhov netopierov. V jaskyni žijú i vzácne jaskynné bezstavovce, jeden z nich, mesoniscus graniger, je najvýznamnejším troglobiontným článkonožcom Západných Karpát. A aj keď prvé zmapovanie jaskyne bolo urobené už v roku 1924 a domáci, predovšetkým z furmanských máp, vedeli o jaskyni už dávno predtým, dobrovoľní jaskyniari, medzi nimi i Radoslav Berešík a Miroslav Molík z Dolného Kubína, sa pokúšajú objavovať nové a nové priestory členitej viacúrovňovej jaskyne, ktorú podmýva voda. Lýdia Vojtaššáková
