Počas uplynulého víkendu sme slávili sviatok Všetkých svätých a spomínali na blízkych, ktorí nás predišli do večnosti a spia spánkom pokoja. Hroby boli zakvitnuté a prežiarané svetlom sviec. Zosnulým sme položili na miesta ich odpočinku vence nesmrteľnosti. Počas týchto dní im vzdávame úctu a spomíname na nich. Ale oni už o takéto „parády“ nestoja. Už ich nezaujíma, či majú veniec z modrých, žltých či bielych ruží, či na ich hrobe svieti päť, osem či desať sviec. Nestoja o nič z pominuteľných vecí. Jediné, čo od nás žiadajú - nielen v novembri - sú modlitby. Stojac pri hroboch našich zosnulých, pozrime sa do svojho vnútra. Nepodobáme sa už za živa na tieto hroby? Zmeňme to, pokiaľ máme čas, silu a možnosti. Miroslav Jozefiak
