Achilovou pätou Milana Rúfusa bola na gymnáziu matematika. Silou vôle ju však nakoniec dokázal pochopiť - ako báseň. Podobné vnútorné boje so samým sebou určite denno-denne zvádza aj 996 súčasných študentov Gymnázia A. Bernoláka v Námestove. Vybojovať si ich muselo aj všetkých 3 750 doterajších absolventov, ktorých počas 50-ročnej histórie školy profesori vyprevadili do života s maturitnými vysvedčeniami v rukách. Za celý ten čas na gymnáziu pôsobilo 150 pedagógov, poniektorí sa škole upísali aj na viac ako 30 rokov. Škole, ktorá si v piatok 7. októbra pripomenula 50. výročie svojho vzniku. Zriaďovateľskou listinou, podpísanou pred polstoročím pre 11-ročnú školu sa začala písať história súčasného gymnázia. Dnešnú podobu získalo až po niekoľkých transformáciách: v školskom roku 1961/62 získala štatút Strednej všeobecnovzdelávacej školy; v roku 1965 sa osamostatnila od tunajšej základnej školy; 1. 9. 1970 je už gymnáziom a prechádza z 3-ročného na 4-ročný vyučovací cyklus; v roku 1993 sa škola stáva nositeľkou čestného názvu Gymnázium Antona Bernoláka; o dva roky neskôr vzniká popri 4-ročnom aj 8-ročné gymnázium... Celý proces zavŕšilo zriadenie Štátnej jazykovej školy v septembri tohoto roku. Takže napriek svojmu veku tento pilier vzdelanosti v regióne Biela Orava neustále rastie - čo do významu i krásy. Dokonca i do výšky. V piatok v novej prístavbe gymnázia predseda Žilinského samosprávneho kraja Jozef Tarčák prestrihol pásku, ktorou otvoril časť novej prístavby školy. Študenti budú môcť začať používať prvé tri triedy z pripravovaných 15. Hodnota celej investičnej akcie prevyšuje 30 miliónov korún. Po jej dokončení sa Gymnázium A. Bernoláka v Námestove stane jedným z najväčších gymnázií na Slovensku.
V sále KD v Námestove sa v piatok zišlo hneď niekoľko generácií: prví profesori, študenti a maturanti, minuloroční prví maturanti 8-ročného štúdia, ale i tí súčasní, najmladší, ktorí majú sotva 11 rokov. Aj oni chcú však naďalej šíriť do sveta dobré meno svojej alma mater.
V niekoľkých vetách zhrnula históriu a potreby školy jej niekdajšia riaditeľka Mária Adamčíková: „Vošla som do jej brány medzi prvými študentmi - v prvý školský rok som stála na jej dvore oveľa neskúsenejšia ako dnes, s menej krivými nohami ako dnes... A stretla som tam svojho prvého nepriateľa profesora Edmunda Hrebu, ktorý ma prenasledoval z francúzštiny a ktorého tu vidím aj dnes. Celý život som mu vďačná, veď to bol on, kto ma na učil milovať literatúru a slovenčinu... Na tejto škole som zmaturovala, neskôr učila ako profesorka a borila sa s problémami ako riaditeľka. Škola znamenala či znamená pre nás všetkých veľmi veľa. A tak jej prajem, nech ju Boh žehná, ministerstvo školstva nech na ňu hľadí láskavým okom a sponzori sú k nej štedrí...„
Melánia Pastvová
