Aj tak si myslím, že treba využiť príležitosť a pripraviť väčšie projekty, predovšetkým také, ktoré majú v sebe náboj regionálneho rozvoja, a mohli by sa realizovať v kombinácii rôznych zdrojov financovania. Ak sa nezmobilizujeme a nevyužijeme túto šancu, nebudeme schopní realizovať projekty nad 1 mld. Sk v slabých regiónoch Slovenska minimálne 10 rokov. A budeme vlastne sponzormi rozvoja okolitých krajín.„
Minulý týždeň sa v rokovacej sále chaty Primula stretli zástupcovia obcí, experti z oblasti životného prostredia, ochrany prírody, dopravy, územného plánovania, využiteľnosti alternatívnych zdrojov energie, financovania... Diskutovali o tom, či zámery, predložené občianskym združením Modrá planéta Hearth cez Agentúru regionálneho rozvoja v Žiline na zhodnotenie potenciálu zóny s pracovným názvom Vezuw o rozlohe 1200 km2 sú realizovateľné.
Podľa najnovších informácií má len jedno percento zahraničných turistov záujem o Slovensko. Tento stav je zapríčinený zlou infraštruktúrou v ponuke služieb a nedostatočnou informovanosťou o našej krajine v zahraničí. Zmeniť tento stav a vyťažiť čo-to z balíka 1,7 mld. eur, ktorý dá v rokoch 2004 až 2006 Európska únia Slovensku na regionálny rozvoj, by mohli práve aktivity, dosadené do oravských, liptovských a poľských obcí Koscielisko, Zakopané, Vitanová, Brezovica, Zabiedovo, Habovka, Oravský Biely Potok, Nižná, Zuberec, Huty, Veľké Borové, Malé Borové, Chlebnice, Malatiná, Osádka, Lúčky, Kalameny, Liptovská Teplá, Bešeňová, Potok, Liptovské Vlachy, Bukovina, Bobrovník - Tvarožná - Hliník, Liptovská Anna, Ižípovce, Prosiek, Liptovská Sielnica, Kvačany, Liptovské Matiašovce, Liptovský Trnovec a Liptovský Mikuláš. Ak by všetko dobre dopadlo, o niekoľko rokov či pár desaťročí by mohla „tepna„ projektu, napríklad ozubená koľajnička, spájať atraktivity, vybudované na území týchto obcí. Terajšie i nové lyžiarske strediská, horské hotely, salaše, termálne kúpaliská, strediská športovo-rekreačných služieb, prepriahacie stanice s krčmou, jazdiarne, golfový areál, cykloturistické a bežecké dráhy, koliby, rybníky, horské parky, klimatické kúpele, kongresové stredisko, skautské tábory, gazdovstvá a iné by mali do lokality dotiahnuť nové pracovné miesta, poľských a českých turistov a - ich peniaze.
Od projektu si sľubujú veľa malé dedinky. So zámermi plánovanými v horských a podhorských oblastiach vyslovila súhlas prevažná väčšina obcí. Z oravských obcí nejaví záujem Podbiel, oficiálne stanovisko zatiaľ nedala Malatiná a Osádka, Tvrdošín súhlasí, avšak do projektu sa nezapojí. Najdlhšie váhal Zuberec. Priebežné rokovania neviedli k žiadnemu záveru, zuberecký návrh prepojenia Oravy s Poľskom veľkokapacitnou kabínkovou lanovkou koliduje s návrhom iných možností ekologickej dopravy. Minulý týždeň však urobil zuberecký starosta predbežný krok k projektu, vyžiadal si stretnutie s riešiteľom štúdie, na ktorom by rokovali o možnostiach zakomponovania aktivít zubereckých podnikateľov do projektu.
„Na poľskej strane sú veľké a nevyužité lôžkové kapacity. Len v regióne Zakopané je oficiálne 70 tisíc lôžok so špičkovou návštevnosťou približne 50 000 osôb denne a s potenciálom až do 100 000 v priebehu 5 až 7 rokov! V celom Tatranskom powiate je neoficiálne približne 300 tisíc lôžok,„ vysvetľuje opodstatnenosť zámeru autor projektu Jaroslav Zábrodský. „V slovenskej časti zóny by bolo možné vytvoriť 35 tisíc lôžok, teoreticky 50 tisíc. Poľská strana ale nemá prírodné podmienky na rozvoj pohybových aktivít, u nás takéto podmienky máme. Pri rozumnom využití územia môžeme dosiahnuť špičková návštevnosť až 30 tisíc návštevníkov denne, avšak za predpokladu vhodného prepravného, rekreačného systému. Sú to fakty, či sa to niekomu páčia alebo nie. A ak neponúkneme poľským a iným turistom pohybové aktivity a služby aj mimo národného parku s možnosťou minúť peniaze za doplnkové služby a pohybové aktivity, nemôžu sa na našej strane rozvíjať podmienky pre trvaloudržateľný rozvoj vidieka, infraštruktúry a predlžovanie pobytov. Dovolenkové pobyty sú totiž hlavné ciele tejto vízie.„
Predbežný rozpočet odvážneho projektu, ktorému niektorí hovoria megalomanský, vyšiel na 177 mil. eur. Doprava zhltne 100 mil. eur, služby 50 mil. eur, životné prostredie a obnoviteľné zdroje energie 16 mil. eur, rozvoj dediny a obnova kultúrnych pamiatok 9 mil. eur, regionálny informačný systém 2 mil. eur. Z fondov EÚ by bolo možné získať približne 100 mil. eur.
Dopravné prepojenie je realizovateľné len v prípade výstavby aspoň 70-tich percent navrhovaných zámerov. Okrem prepravy osôb by ho však bolo možné využiť aj na prepravu materiálu, zvoz dreva a biomasy či zásobovanie niektorými potravinami...
„Bez koncepcie rozvoja zóny dochádza už dnes k sústreďovaniu a preťaženiu niektorých lokalít, predovšetkým Zuberca, Oravíc, Spálenej doliny a zároveň k ďalšiemu nárastu jednodenných turistov, čím sa z Oravy skutočne vytvára „smetisko„. Sú to spojené nádoby. Je úplne samozrejmé, že rozvoj musí spĺňať prísnu podmienku EÚ, zabezpečenie trvaloudržateľného rozvoja územia, aj keď je to často zneužívaný termín! Nemôže ísť len o rozvoj zjazdového lyžovania a termálnych kúpalísk, ale o komplexný rozvoj v horizonte aspoň 20 rokov, s postupným zvyšovaním kultúry krajiny. Kultúra krajiny je totiž hlavný predpoklad týždenných pobytov,„ dodáva J. Zábrodský.
Po celodennej diskusii, vypočutí si kladných i záporných stanovísk k štúdii uskutočniteľnosti zámerov dospeli prítomní k záveru, že na práve ukončenú etapu, kofinancovanú Európskou úniou Phare CBC, je potrebné do konca roka 2004 nadviazať ďalšou. Tá by mala posúdiť dopad navrhovaných aktivít na životné prostredie, analyzovať dopravné systémy, spracovať predbežnú ekonomickú analýzu, vypracovať strategický plán cestovného ruchu s propagačným materiálom turistickej zóny a pripraviť vybrané zámery na čerpanie štrukturálnych a hlavne kohézneho fondu od roku 2005. Lýdia Vojtaššáková
