Orava patrí k najchladnejším regiónom Slovenska. Vykurovanie je teda logicky jedným z najväčších požieračov peňazí z rodinných rozpočtov. Obyvatelia sídlisk, závislí na dodávateľoch, sú proti neustále sa zvyšujúcej cene tepla bezmocní, spôsob jeho výroby nijako neovplyvnia. Prevažná väčšina Oravcov však žije v rodinných domoch. A racionalizácia vykurovania im nedá spávať, či je leto, či zima. Rastúci dopyt po dreve a priškrcovanie plynových kotlov sú aj na Orave prirodzenou reakciou na avizované zvýšenie ceny plynu o 40 %. Ak bude stáť kubík plynu od januára naozaj okolo 9 Sk, potom sa naozaj oplatí kúriť drevom, ba aj uhlím. A ľudia vymýšľajú aj nové (či vyťahujú staré?) spôsoby kúrenia. Tí opatrnejší, ktorí si pri napájaní na plyn ponechali aj staré kotly na pevné palivo, neváhajú kombinovať plyn s uhlím, s drevom, niektorí využívajú všetky tri klasické médiá. Obyvatelia z okolia píl využijú bezo zbytku nielen vyprodukované odrezky, ale aj piliny. Podobne ako pred mnohými desaťročiami začínajú ľudia z dedín do uhlia a medzi drevo pridávať živicou presiaknuté smrekové a borovicové šišky, priam raritou je prikurovanie rašelinou.
Čo je to „borkovanie„?
K poslednému spôsobu sa vracajú hlavne najstarší Hladovčania a Suchohorčania. Na rašeliniská sa síce chodiť nesmie, ale ženičky si vždy nejaký ten spôsob nájdu. Zoberú „bogu„, fúrik alebo len plachietku a poď ho pod horu. Dnes už zväčša rašelinu len prihodia k uhliu, takmer nikomu sa ju už nechce po celý rok „borkovať,„ ako to robili dlhý čas ich dedovia. Tí keď rašelinu nakopali, na dvore ju pozbíjali do kociek a poukladali na podstienok. Tam sa už o ne postaralo slniečko. Vyschnuté kocky v kombinácii s drevom Suchohorčania a Hladovčania potom premieňali na teplo v chalupách celú zimu. Dnes je situácia iná a rašelina strážená.
K plynu aj uhlie
„Mám doma plyn, ale šetrím,„ dozvedáme sa od mladého muža, ktorý v uhoľných skladoch nakladá do kufra osobného auta dve vrecká uhlia. „Kým je vonku znesiteľne, temperujem plynom. Keď prituhne, rozkúrim uhlím. Odhadujem, že minulý rok som takto ušetril asi 6 tisíc, tento rok to bude zrejme ešte viac.„
Ako sme zistili v uhoľných skladoch, dopyt po uhlí na Orave neklesá ani po zavedení plynu v mnohých obciach a mestách. „Ba, dá sa povedať, že túto sezónu dopyt po uhlí mierne vzrástol,„ hodnotí situáciu pracovníčka uhoľných skladov v Tvrdošíne. „Napríklad v Rabči, Oravskej Polhore či Oravskej Lesnej je to normálne, tam plyn nemajú a rodinných domov pribúda. Ale stále častejšie sem chodia aj Tvrdošínčania, Trstenčania, Liesečania, ľudia z Vavrečky, Námestova... Skrátka, vracajú sa aj tí, ktorí si dali zaviesť plyn.„ Uhlie (napríklad najžiadanejšia hnedá handlovská kocka) do priemerného 3-4-izbového domu vyjde rodinu okolo 10 až 12 tisíc. Podľa skúseností expedientky však stále viac obyvateľov dedín stavia veľké, viacgeneračné domy: „Ľudia z Oravskej Lesnej, Novote či Zákamenného tu veru neraz nechajú aj viac ako 20 tisíc, čím väčšia chalupa, tým drahšia zima. Ale ak sú na to dve alebo tri rodiny, nakoniec je to predsa lacnejšie.„
Najžiadanejšie je drevo
Najciteľnejšie sa však počas tejto jesene zvýšil dopyt po palivovom dreve. Potvrdili nám to viacerí urbárnici. „Drevo na palivo je u nás po 30 korún, ale keď si ho prídu ľudia chystať, zároveň čistia horu,„ hovorí Mária Kubasová, ekonómka lieseckého urbáru. „Aj tak je však záujemcov viac, ako dokážeme uspokojiť. Hora dá, čo môže. Ale dokedy?„
V Hladovke urbárnici zastavili výrob dreva na palivo, tiež dávajú povolenia len v rámci čistenia lesných porastov. A hoci lesní hospodári vedia horu ustrážiť, ešte vždy sa stáva, že k palivovému drevu horlivci sem-tam spília aj to, čo nemajú. Žiadna výhovorka však nie je nič platná, škodu zaplatiť musia. A tak občas, hoci paliva nachystali za pár stovák, zaplatia ešte pár tisícok za spílenú drahú pilarsku hmotu. V oravských lesoch ale nechýbajú ani tzv. „noční drevorubači,„ ktorých je oveľa ťažšie chytiť pri čine.
Podľa slov Ing. Jozefa Heruda, riaditeľa š. p. Lesy SR, OZ Námestovo je a bude na Orave palivového dreva stále nedostatok. Jeho cena sa v štátnych lesoch pohybuje podľa lokality. Haluzina do 7 cm stojí priemerne 40 Sk za meter, tzv. „hrubie„ je po 120 Sk. Dedinčania zvyčajne majú techniku, alebo si ju požičajú a drevo si v hore z roztrúsenej kalamity nahotovia sami. Oravci však zužitkujú aj všetok odpad z manipulačných liniek v spracovateľských závodoch. Dopyt opäť prevyšuje možnosti. Aj tu sa cena pohybuje podľa kvality a dĺžky od 192 do 384 korún za priestorový meter (cca 0,64 m3 drevnej hmoty). Pretože paliva je nedostatok a vlákniny (drevo určené na spracovanie na celulózu) prebytok, aj tú ponúkajú štátne lesy na energetické účely – vykurovanie. Ceny sú vyššie, ale rodiny, kde chlapi chodia za robotou na dolniaky alebo do zahraničia, majú peniaze a nemajú čas. Takže zaplatia za meter „hotového„ dreva aj žiadaných 690 korún. Táto kvalita sa oplatí najmä pre splynovacie kotly. V takom prípade stačí rodine na zimu 10 až 12 kubíkov kvalitného dreva.
Záver je jediný: aj keď je drevo obnoviteľný zdroj energie, dopyt po ňom rastie neúmerne tempu, ktorým ho naše lesy stačia produkovať.
Melánia Pastvová