Vidieť poníky pasúce sa na lúke je zážitok nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Chovu koní a poníkov sa ako koníčku venuje aj Anton Glomba z Bobrova.
„ Poníky sme s manželkou Dankou začali chovať pred pol rokom. Kúpili sme v Prievidzi kobylku a žrebčeka. Asi pred 6 rokmi sme chovali ponnyho (väčší ako poník a menší ako kôň). Kvôli dcére Soničke,„ hovorí Anton Glomba.„ Trpela Perthesovou chorobou - ochorením kĺbov. Lekár nám poradil plávanie, bicyklovanie a jazdu na koni. Pre dieťa urobí človek všetko. Dcéra sa naučila základy jazdy a keď sme videli, že jej to ide, kúpili sme plnokrvníka. Dnes je už vyliečená, ale láska ku koňom nám zostala. Rovnako aj dcéram Soničke a 6-ročnej Sandre. Preto sme rozšírili chov aj o poníky.„
O náročnosti konského koníčka sympatickí manželia hovoria.„ O kone aj poníky sa treba starať dennodenne, v lete, v zime. Ustajnené ich máme pomerne ďaleko od bytovky, v ktorej bývame. A v zime, aj keď je snehu do pol pása, treba ich ísť nakŕmiť, napojiť, očistiť. Je to aj finančne náročné. Drahý je nielen výstroj, ale aj keď niektorý kôň či poník ochorie, náklady na lieky a masti pribúdajú. Keby som nemal viaceré pracovné aktivity, chov poníkov si nemôžeme dovoliť.„
Teraz začali chodiť k poníkom a koňom aj dievčatá z Námestova. Im tiež učarovali. Pomôžu zvieratá nakŕmiť, vyčesať... Odmenou sú dievčatám krásne chvíle strávené v spoločnosti inteligentných zvierat a na konskom chrbte. (bv)
