„Bože, ako ja len budem vedieť, či ste zdraví došli,„ nariekala matka pri odchode syna. Viktor zobral holuba a išli. Len čo dorazili na Moravu, z okna bytu vyštartoval poštový holub a o pár hodín doniesol správu do Zázrivej.
Aj o pár rokov neskôr, keď do práce chodieval na týždňovky a o mobilných telefónoch sa nikomu ani len nesnívalo, posielal Viktor manželke každé ráno jedného. Akoby zvestovali „všetko v poriadku„.
Už polstoročie sa 64-ročný Viktor Zubaj venuje poštovým holubom. Kadejako si už ako malý chlapec zadovažoval týchto operencov, jeho otec mu spočiatku vytýkal, že „driapu dachy„.
Keď ako pätnásťročný odišiel na Štátne majetky do Parižoviec, na tamojšom kaštieli našiel opustené poštové holuby. Venoval sa im. Potom už začal holubáriť aj doma. Osud ho však zavial do Karvinej, namiesto vojny totiž podpísal desaťročnú zmluvu na prácu v bani. Vtedy si kúpil prvé poštové holuby, dnes ich má 110. Základná organizácia chovateľov poštových holubov, ktorá zastrešuje holubárov zo Zázrivej a Párnice, má dnes 12 členov. Viktor Zubaj dlho viedol jej zázrivský klub.
„Každý holub má iné krídlo, iné oko, iný sval,„ vysvetľuje nám v holubníku Zázrivčan, potom ako sme opustili izbu, kde dominovali poháre z najrôznejších súťaží. Najviac si Viktor Zubaj cení víťazstvo v pretekoch zo Schwerinu. V oblasti sa umiestňoval do piateho miesta, no i zvíťazil. V Zázrivej je najlepší. Staré holuby absolvujú ročne asi 18 pretekov, mladé majú tento rok za sebou 6 letov na čas. Na všetky tie holubárske roky chovateľ rád spomína. Vždy ho poteší návrat „pretekárov„ domov, zablúdenia niektorých sa dajú pochopiť. Na čo však nerád spomína, je noc, cez ktorú mu kuna podusila 50 holubov, ostatné uleteli a nikdy viac sa nevrátili. Vtedy chcel s koníčkom skončiť. „Nebudem ich chovať pre kuny a jastrabov,„ povedal si. Kamarát mu však doniesol 18 holubov so slovami: „Viktor, ty si dobrý chovateľ, venuj sa im!„ Že je to pravda, presvedčili sme sa priamo v holubníku. „Najstarší má 19 rokov, našli ho murári v Prahe... Medzi týmito panuje holubičia láska... Tento je potomkom holuba, ktorého kúpili Japonci...„ Vedel by o obyvateľoch holubníka rozprávať i dva dni. Lýdia Vojtaššáková