Kde sú tie časy, keď farár, richtár a učiteľ boli na dedinách najuznávanejšie osobnosti. A pozrite sa dnes, konkrétne do Brezovice.
„Pohmoždenie krku, podliatiny a odreniny,„ zhodnotil lekár, nariadil hospitalizáciu. Röntgen ukázal aj podvrtnutie krčnej chrbtice. Pacientka požiadala minulý týždeň i o konzultáciu s psychológom. „Fyzická bolesť ustupuje, psychická zatiaľ nie, strach ostáva,„ hovorí Adriana Zelníková z Trstenej. Kedysi, počas pôsobenia na Okresnom úrade v Tvrdošíne, sa jej už istý podnikateľ vyhrážal fyzickou likvidáciou. Týkalo sa to pozastavenia zavkladovania majetku rašeliniska v Suchej Hore, kde obhajovala práva Suchohorčanov. Ostalo pri slovách. Našťastie!
V pondelok 10. novembra však napadol Adrianu Zelníkovú, dnes riaditeľku ZŠ s MŠ v Brezovici muž, ktorý bol roky zamestnancom školy.
Posledné roky patrilo miesto v kotolni manželom, bývajúcim oproti. Nárokovali si ho aj minulý školský rok po nástupe novej riaditeľky. V jeseni nastúpili, neuvedomujúc si, zrejme, nové podmienky po reforme školstva. „Vždy nám to okres preplácal,„ reagovali na upozornenie riaditeľky na príliš vysoký počet nadčasových hodín.
Zaiskrilo sa...
Pracovná zmluva posledný aprílový deň, ako vždy, obom manželom vypršala. Martin však o pár dní nastúpil na maródku, vybavil si čiastočný invalidný dôchodok. Keby zamestnávateľ neplatil, ani by o PN-ke nevedel. Prvého októbra, ako vždy, prijalo vedenie školy do kotolne Veroniku. „Manžel pokračuje v PN-ke,„ vysvetlila. On mal nastúpiť, ako vždy, až 1. novembra. Nenastúpil. A ani ďalšie dni.
Na zasadnutí obecného zastupiteľstva 7. novembra požiadala riaditeľka o prijatie nového kuriča. Súhlasili. Nastúpil v pondelok 10. novembra. Riaditeľka ho predstavila Veronike.
Plamene vzbĺkli...
„To je svinstvo, hnus! Manžel sa chcel ísť dať vypísať z PN-ky, kde teraz pôjde robiť?„ očividne sa nahnevala Veronika.
„Keď sa ukľudníte, príďte za mnou,„ reagovala riaditeľka.
Prišiel Martin! Stretli sa v malej chodbičke. Adriana vychádzala z riaditeľne, on vchádzal do chodbičky. Pozdravila sa 58-ročnému mužovi.
A to už horelo...
Martin so zvláštnym výrazom v tvári chytil bezbrannú ženu oboma rukami za krk kričiac: „Ty pi.., ty ku..., ja ťa zabijem!„ Kým ju tak držal, situáciu zvládala. Keď ju však pritlačil o stenu a tlačil na krk ešte viac, bola v šoku, lapala po dychu... Pri citovaní oslovovania riaditeľky bývalým kuričom sa patrí len pískať. Ani vraj nevedela, ako sa ho zbavila. „Zrejme som ho kopla,„ spomína. To už boli v chodbičke aj ekonóm a tri učiteľky zo zborovne...
Útočníka vyhodili. Učitelia zvažovali, čo robiť, nakoniec sa rozhodli prípad oznámiť polícii, riaditeľku odviezol jej manžel do nemocnice.
„Je mi ľúto, že v takej náročnej situácii, v akej sa momentálne nachádzajú riaditelia aj učitelia škôl, nie je ich práca ohodnotená ani morálne,„ hovorí riaditeľka. „Najsmutnejšie je, že ich prácu znevažujú najmä tí, ktorým boli odstúpené kompetencie v oblasti školstva. Nie je to však všade, ospravedlňujem sa starostom a riaditeľom, kde je spolupráca dobrá.„
ZŠ s MŠ v Brezovici dnes navštevuje 181 žiakov a 47 škôlkarov. Od 3. októbra sa škôlkari presťahovali do dvoch uvoľnených školských bytov. Všetko poruke, ale i hospodárenie hralo v tomto prípade prím. Ktovie prečo sťahovanie „nevoňalo„ starostovi, ktovie prečo má na školu údajne už dlho akosi „spadnuté“. Ktovie prečo postoj pracovníkov obecného úradu vytvára podmienky pre útoky a osočovanie vedenia vlastnej školy, učiteľov... V mnohých prípadoch starostu krotili i poslanci. „Ty sa staraj o iné obecné veci, na riadenie školy máš jej riaditeľku,„ hovorievali. Kvôli nezhodám už Adriana Zelníková požiadala o uvoľnenie z funkcie. Rada školy ani poslanci nesúhlasili, s jej prácou sú spokojní.
„Neviem si predstaviť, ako sa do školy vrátim,„ obáva sa riaditeľka školy v Brezovici. „Čo sa budem zamykať? Pred svojimi? Majú však pravdu tí, ktorí tvrdia, že moja rezignácia by bola výhrou škrtiča...„
Martin nám napadnutie riaditeľky potvrdil. „Konal som tak po stretnutí sa s manželkou. Vybehla z kotolne s plačom, myslel som si, že dostane infarkt. Povedala mi, že som vyhodený z práce... Nedá sa ani povedať, čo s nami riaditeľka robí, stále ma iba pucovala...„
Lýdia Vojtaššáková
