Reforma zdravotníctva v Kalamárskom kráľovstve sa začala nenápadne. Jeden lekárnik pokusne zdvihol (so súhlasom vlády) ceny liekov. Nič sa nestalo. Zdvihli ich ďalší, zdvihlo ich všetkých 526 lekární. Nič sa nestalo. Pacienti platili, priplácali, ak chceli prežiť. Druhá fáza „guľového blesku„ sa začala tiež nenápadne. Díleri výrobcov farmaceutického priemyslu, ktorí predtým vozili všetky lieky naraz, urobili vnútroštrukturálnu reformu. Rozdelili si výrobky, založili s. r. o. LRDD (lieky rovno do domu), nakúpili nové autá, najali šoférov, dokladmi ich vybavili. Každý sa špecializoval na určitú sadu liekov, potom len na jeden liek, ktorý rozvážal po všetkých 526 lekárňach v kráľovstve. Náklady sa zvýšili, ceny liekov stúpli. Pacienti platili, ak chceli prežiť. Lekárnik Dr. Mgr. František František PhD z lekárne U bylinky začal cez štátnu hranicu prevážať univerzálny liek Total clasic zo zahraničia. Potajme. Colníka, ktorý bol zvedavý, čo v tajnom kufri pod normálnym kufrom v aute vezie, pán lekárnik podmastil tisíckou euro, zistil, kedy má službu a vozil vtedy, keď Fero Fajnšmeker (t. č. stavia druhý dom, aj keď ho nepotrebuje), mal službu, lebo on, Fero, bol vedúcim zmeny na colnici. O pár mesiacov stovka áut prevážala rôznymi kanálmi Total clasic do kráľovstva Kalamárskeho. Keď vládu kráľovstva upozornili domáci výrobcovia liekov, že im ide o krk, vláda zasiahla energicky a uzavrela Zmluvu s výrobcom spomenutého lieku v zahraničí v úzkej spolupráci s LRDD, s. r. o. Až potom Úrad kontroly zistil, že univerzálny liek len tým, že prešiel cez hranice kráľovstva v prepočte na KK (Kalamársku korunu) stál o 20 percent viac. Niečo pridali lekárne, niečo díleri. Pacienti kupovali liek hromadne, presvedčení, že jeho užívaním nemusia priplácať ďalšie lieky. Tretia fáza Guľového blesku sa začala tak, že jedna nemocnica sa presťahovala do väčšej, oddelenia z väčšej sa presťahovali na špecializované pracoviská do menších budov, malé nemocnice sa pri tom totálnom sťahovaní postrácali, a pretože po nich zostali prázdne budovy, miestne úrady zriadili v nich starobince. Pôvodné starobince a sociálne zariadenia boli zrušené, ich budovy pridelili školám, ktorým padali strechy. Obce prenajali opustené budovy starých starobincov veľkopodnikateľom, ktorí nemali kde skladovať tovar, lebo ľudia nemali peniaze a - nekupovali... Tak sa v Kalamárskom kráľovstve všetko hýbalo. Nikto nesedel. Každý sa kamsi sťahoval, každý sa bál, či v tomto kolotoči nepríde o miesto. Kýval sa, aj keď roboty nebolo.
Panovník vyhlásil v televízii, že prvá fáza reformy bola veľmi úspešná. Za prvý polrok ubudlo pacientov, úmrtnosť sa síce málinko zvýšila, ale nepresahuje priemer Európskej únie, a - čo je dôležité - pribúda zdravých ľudí!! Namiesto hypochondrie náš národ zachvátila hypocykloídia, čo znamená, že všetci sa pohybujeme po veľkej kružnici vo vnútri malej kružnice. Nikto tomu nerozumel, ale keď to panovník povedal, musela to byť pravda. Náš národ zdravie! Národ sa činí! Národ vyrába! Národ zarába! Tak je to správne, milovaní moji... podriadení moji!
Keď vláda pripravovala rozpočet na ďalší rok, s prekvapením zistila, že zdravotníctvo je v totálnom prepade, zadĺžené o päť miliárd viac, ako v čase nástupu reformy. Ján Štepita
