(Naša Orava, 11. novembra 2003)
Zvyšovanie cien zemného plynu nikoho neteší, mňa nevynímajúc. Čo však robiť, keď sa nákup a cena na svetových trhoch neustále zvyšujú? Mnohí zastávajú názor, že by ho mal štát dotovať, trebárs z tranzitu, ako to bolo v nedávnej minulosti. Je ekologický, neničí životné prostredie, treba ho podporiť. Áno, dotuje sa aj energia v iných krajinách, ale na úplne inom princípe.
Každú dotáciu zaplatíme všetci, pritom dotovaní budú iba tí, ktorí majú k zemnému plynu prístup! Ako však k tomu prídu ľudia v Oravskej Lesnej, Zákamennom, Novoti, Mutnom, Hruštíne, Pribiši, Kline, Pucove, Rabči, Kraľovanoch či Vyšnom Kubíne..., ktorí zemný plyn nemajú a možno nikdy mať nebudú? Budú aj oni ochotní prispievať tým, čo zemný plyn majú? Veď to sú aj ich peniaze. Za uhlie zaplatia len o pár tisíc menej, ako by zaplatili za zemný plyn, no majú s tým robotu, dom plný špiny a zapratanú miestnosť. Ak chcú kúriť ekologicky, je tu ešte elektrika. Tá je však ešte drahšia a človek musí počítať so zvýšenými platbami za istič a nepríjemnými výlukami. Ak je ale aj sieť slabá, zostáva ešte ekologický a komfortný propán. Ten je však pre rodinné domy ešte o niečo drahší. Prečo tieto energie nikto nedotuje? Veď sú tiež ekologické a na rozdiel od zemného plynu má k nim prístup takmer každý!
Dodávatelia tepla v mestách, zásobujúci obytné domy už dnes platia SPP za 1 m3 9 Sk. Budú aj obyvatelia panelákov ochotní prispievať na rodinné domy kúriace zemným plynom?
Keď sa pozrieme na tohtoročné ceny uhlia (drevo sa určuje dosť ťažko, pretože si ho mnohí zabezpečujú svojpomocne) a zemného plynu, zohľadníme účinnosť kotlov a výhrevnosť paliva, vyjde nám, že pri ročnej spotrebe 90 GJ (25 000 kWh) zaplatí majiteľ domu, ktorý kúri zemným plynom o 2000 až 3000 Sk viac, ako by zaplatil pri uhlí. Za ten komfort je to, myslím si, stále super.
Po avizovanom zdražení zemného plynu na 9 Sk/m3 pri priemernej spotrebe 90 GJ (25 000 kWh) zaplatí rodinný dom už 25 000 Sk, čo je, ak nestúpnu ceny fosílnych palív, zhruba o 10 000 viac ako pri uhlí, ale stále približne o 5 000 menej ako pri elektrike v prípade, že jej cena tiež nepôjde hore.
Oproti uhliu je to už pekný peniaz. Kto však chce mať komfort, ten si priplatí. Kto chce ušetriť, nebude mu vadiť robota, nebude mu vadiť zima, keď ráno vstane, nebude mu vadiť ani vychladnutý dom, keď príde z práce a nebude mu vadiť ani to, že tepelnú pohodu v dome či byte nadobudne, až keď pôjde spať. Nemôžme predsa chcieť, aby ceny zemného plynu boli na úrovni fosílnych palív.
Súhlasím s tým, že vykurovanie (a zvlášť na severnom Slovensku) je jedným z najväčších požieračov peňazí. Nezateplené staršie rodinné domy a hlavne panelové bytovky v mestách (tam je to však aj o niečom inom), doplácajú paradoxne na to, že v minulosti bola energia lacná. Energetická náročnosť týchto budov je až trikrát vyššia ako v západnej Európe. Tam na to prišli už dávno a, navyše, nemali „priateľa„, ktorý im lacno predával ropu a plyn. Je to ako s autom. Ak mám staré auto so spotrebou 15 l/100 km, ale lacný benzín, ani mi nenapadne urobiť niečo so spotrebou, alebo sa, dokonca, poobzerať po novom aute. Ak však cena benzínu stúpne, každé zvýšenie cítim veľmi intenzívne. Iné to je, ak mám auto so spotrebou 5 l/100 km. Tam zvýšenie tak nepocítim. Našťastie, energetická náročnosť budovy sa, na rozdiel od auta, nemusí riešiť len postavením nového domu.
Energia je z roka na rok drahšia a ľudia nemajú na výmenu okien, zateplenie, zmenu teplovodného systému, výmenu kotla.... Poznám to veľmi dobre, lebo každý deň som v kontakte s novými a novými ľuďmi a je mi ťažko, keď vidím, ako sa u nás žije z roka na rok ťažšie. Je to začarovaný kruh, ktorý však treba riešiť! Myslím si, že dotácia na zníženie energetickej náročnosti budov by bola omnoho rozumnejšia ako dotácia palív. Dotácia energie v doterajšej podobe ľuďom skôr uškodí ako pomôže. Podľa môjho názoru tam môže byť nápomocná vláda, ktorá však za zvyšovanie cien energií vonkoncom nemôže.
Dva zdroje kúrenia tiež nie sú ničím neobvyklým. V niektorých krajinách vám dokonca nedovolia stavať, ak nemáte navrhnuté aspoň 2 nezávislé typy kúrenia. Nie je to len kvôli úspornosti, ale určite aj kvôli bezpečnosti.
Možno to znie pre niekoho ako sci-fi, ale, podľa mňa, nie je až také nereálne, aby sa dodávky zemného plynu z Ruska zastavili – pre nejakú vážnu poruchu, či sabotáž. Štát má určité rezervy, tie sú však na pár dní. Z nedávnej minulosti tiež máme v pamäti výpadky elektrickej energie v USA alebo v Taliansku. Viete si predstaviť, čo by sa dialo u nás, keby sa to stalo pri –25 oC tým, ktorí na kúrenie potrebujú iba elektriku? Myslíte si, že u nás sa to stať nemôže?
Ing. Vladimír Salva