Kanadský urbanistický inštitút, Rada Oravy a regionálne združenia miest a obcí organizovali minulý týždeň v podroháčskej chate Primula dvojdňový seminár, na ktorom si položili otázku: a čo ďalej po 1. máji 2004? Orava už v spolupráci s priľahlým poľským regiónom čo-to preskákala, využila, pripravila sa, realizovala niekoľko projektov s využitím fondov EÚ. Ako však na slovensko-poľskom stretnutí odznelo, bruselská administratíva je veľmi byrokratická a na našu reč veľmi zložitá, nie sú pripravení ľudia, ktorí by sa v sieti možností rýchlo orientovali a tvorbu projektov zvládali na jednotku. Aj preto mnoho myšlienok zlyhalo na banálnych formalitách. Často sa však aj v médiách prezentuje nepripravenosť regiónov na čerpanie prostriedkov z eurofondov, prípadne ich nevyužívanie. Pritom sú ale výzvy zverejňované na poslednú chvíľu a náročné formuláre sa nedajú zvládnuť za pár dní.
„Ľudia na Orave, predkladajúci projekty sa stávajú apatickí. Mnohé sú totiž neúspešné,„ hodnotí situáciu Ing. Eva Vajzerová, koordinátorka projektu CUI na Orave. „Radi by sme im vysvetlili, na čom padajú aj dobré myšlienky, aby sa poučili.„
Cieľom seminára A čo ďalej po 1. máji 2004 bolo nielen informovať o zmenách po vstupe do EÚ, ale i pomenovať problémy, zasadiť sa o ich riešenie a - spolupracovať. Práve cezhraničná spolupráca sa stáva jednou z najdôležitejších oblastí spolupráce v strednej Európe. „Vzhľadom na objektívne historické a ľudské väzby má Slovensko veľmi dobré vzťahy s Českou republikou, v súčasnosti sa konštituuje medzivládna komisia pre slovensko-maďarskú cezhraničnú spoluprácu. Ukrajina je zas najväčším susedom Slovenska s tradičnými sociálnymi väzbami, jazykovou príbuznosťou a vzájomnou prítomnosťou menšín. Zvláštny význam sa prikladá aj rozvoju partnerských vzťahov s Rakúskom, no Poľskú republiku vnímame ako svojho strategického partnera, s ktorým sa cezhraničná spolupráca zmluvne rozvíja už od roku 1994,„ zhodnotila význam vytvárania euroregiónov Dr. Oľga Marhulíková, výkonná tajomníčka Slovensko-poľskej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu, ktorá funguje pod Ministerstvom vnútra SR. Ako nám po prvom dni rokovania povedala, veľmi ju zaujal projekt trstenskej nemocnice o možnostiach cezhraničnej spolupráce v zdravotníckych službách a zdravotníckom zabezpečovaní turizmu. Osobne bude apelovať na pracovnú skupinu pre ochranu zdravia a zdravotnícku záchrannú službu, ktorá pôsobí v medzivládnej komisii nie veľmi aktívne, aby sa projektom zaoberala.
Kedysi zabudnutý kraj na severe Slovenska sa vstupom Slovenska do Európy bude čoraz viac dostávať do popredia. Snáď sa raz zaradí k tým úspešným euroregiónom v čo najširšej škále oblastí. A hoci sa rozhýbalo v poslednom desaťročí a prezentovalo viacerými projektami aj Námestovsko, ktovie prečo nemalo na minulotýždňovom seminári svoje zastúpenie.
Mnoho príspevkov odznelo počas dvoch dní v Chate Primula pod Roháčmi. Prítomní hovorili o programe cezhraničnej spolupráce Žilinského samosprávneho kraja, DPH-čke po vstupe do EÚ, prechodných colných opatreniach, možnostiach cezhraničnej spolupráce, mládeži v Európe či produktoch turistického ruchu. Vytipovali päť oblastí, na ktoré by sa Orava v rámci cezhraničnej spolupráce mala zamerať. Sú to zdravie a poskytovanie zdravotníckych služieb, hospodárska spolupráca so zameraním na zosúladenie informácií o celom systéme a oblasť spoločného vzdelávania, územné plánovanie, mládež a vzdelávanie, kultúra. Navrhli garantov zo slovenskej strany, v spolupráci s predstaviteľmi Euroregiónu Tatry doplnia Poliaci svojich zástupcov. V rámci vstupu do EÚ účastníci seminára doporučili zamerať sa nielen na bilaterálnu spoluprácu, ale rozšíriť ju na spoluprácu krajín Višegradskej štvorky.
Lýdia Vojtaššáková