Tomáš je môj veľký brat. Hovorí, že všetko vie a všetko dokáže. Niekedy ale trochu preháňa. Raz po vyučovaní sme sa stretli na obede a spolu sme išli domov. Bola veľká zima a Tomáš zistil, že nemá kľúče od domu. Nechcelo sa nám ísť za maminou do práce a tak Tomáš vymyslel plán. Videl na streche otvorený vikier a rebrík. Ozlomkrky vyliezol na balkón. Z balkóna sa vyštveral na šindľovú strechu. Tam bolo lano, o ktoré sa chytil. Lano bolo však ďaleko, tak som mu hore vyhodila metlu. S jej pomocou sa pomaly dostal poza komín k vikieru. Pritom sa dvakrát šmykol a porezal si ruku. Ale nakoniec odistil pootvorené okno a konečne bol dnu. Otvoril mi dvere. Videla som, že Tomáš je vyčerpaný, celý špinavý a z ruky mu tečie krv. Keď prišla mamina, nechcela veriť, ako sme sa dostali domov. Veľmi sa hnevala, kričala, že sme to nemali robiť, lebo to bolo veľmi nebezpečné. Nakoniec bola rada, že sa nám nič nestalo, pravdaže, okrem Tomášovej zranenej ruky.
Môj brat Tomáš je „veľký brat„, mám ho rada. Viem, že sa ma vždy zastane, rád mi so všetkým pomôže a bude stáť pri mne vždy, keď to budem potrebovať. Pevne verím, že podobné kúsky už nikdy stvárať nebude. Ale ktovie, možno z neho raz bude horolezec.
Alexandra Dominová, 2. A, ZŠ-štátna, Trstená
