O predvstupovom období i perspektívach malých a stredných podnikateľov v europriestore hovoríme s Mariánom Grígeľom
Rok 2004 je rokom vstupu do Európskej únie. Ako ovplyvní nielen táto skutočnosť niektoré oblasti spoločenského života, opýtali sme sa zástupcu podnikateľskej sféry.
Čo by ste si, za podnikateľov, priali ako tohtoročný darček od Vlády SR či NR SR?
„Rovnaké podmienky pre domáce a zahraničné firmy. Nám, malým a stredným podnikateľom, nikto nepostavil priemyselné parky za štátne peniaze, nedostali sme výhodné úvery. Spolu sme však určite vytvorili viac pracovných miest, ako firmy veľké. Rozpočet štátu stále držia malé a stredné firmy, veľké sú na niečo iné.„
Očakávate v tomto roku ďalšie „balíčky„ opatrení, ktoré môžu podnikateľom uškodiť či pomôcť?
„Posledným balíčkom bol prechod na nové úrady štátnej správy. Ak by som ho mal zhodnotiť, je presne taký, ako pripravenosť našich cestárov na zimu - všetci sú pripravení a keď príde prvý sneh je kalamita. Úrady vznikli, no nikto o ničom nevedel, informácie zlyhali, vláda zlyhala, hlavne, že sú obsadené posty. Ale život musí ísť a ide ďalej.„
Ktorú oblasť podnikania zasiahne pozitívne a ktorú negatívne vstup Slovenska do EÚ?
„Pozitíva vidím predovšetkým v rozšírení a zlepšení vzťahov s výrobnými firmami vo väčšom obchodnom priestore. Prílev zahraničných firiem spôsobí, že popri veľkých spoločnostiach budú prosperovať aj malí a strední podnikatelia. Veľkou pomocou podnikateľom budú jasné pravidlá hospodárskej súťaže, ako aj zrušenie umelo vytvorenej bariéry v certifikácii výrobkov, certifikát vydaný v ktorejkoľvek krajine bude totiž uznaný v celom europriestore. Zvýšením tlaku na konkurencieschopnosť firiem padnú neprirodzené monopoly. Horšie dopadnú po vstupe do EÚ podnikatelia, ktorí zanedbali prípravu na európske normy, negatívne zasiahne aj do podnikania zvýšenie cien všetkých druhov automobilov. V oblasti dopravy padne najmenej jedna tretina prepravných spoločností, keďže sa zruší zbytočné čakanie na hraniciach. Trh v tejto oblasti budú ovládať veľké zahraničné prepravné spoločnosti...„
Môžete stručne zhodnotiť podnikanie ako také na Orave?
„Podnikanie na Orave je také, akí sú Oravci. A Oravci sú pracovití, veď už dnes mnohí pracujú v únii, aj keď sa tam ešte len chystáme. Nezamestnanosť je nízka, kto chce pracovať, ten prácu má. Máme totiž v génoch niečo z tej zdravej tvrdohlavosti bývalých sedliakov a tak sa nestratíme ani v únii.„
Čím je Orava špecifická, čo jej prinesie rušenie štátnych hraníc a voľný trh? Pre ktorú stranu hranice, Poliakov či Oravcov, bude vstup do EÚ väčšou výhrou?
„S Poliakmi nás oddávna spája aj spoločný slovanský jazyk. Firmy, ktoré ponúknu zaujímavé služby alebo tovar za primeranú, cenu prežijú a budú prosperovať. Stačí, ak budú vytvorené rovnaké podmienky na oboch stranách hraníce. Jednou z tých podmienok je aj rovnaká sadzba DPH, za to sú však zodpovedné vlády jednotlivých krajín. Verím, že aj naša je na to pripravená, hoci sa to zatiaľ tak nejaví. Veď, pozrime sa, ako z našej krajiny utekajú predovšetkým mladí ľudia. Slováci sú národom, ktorý spomedzi európskych národov najčastejšie uteká za lepšími podmienkami do sveta. A vyháňajú nás nezodpovední úradníci, ktorí často myslia len na korytá a nie na prácu pre ľudí. Poliaci, na druhej strane, sa oveľa zodpovednejšie pripravili a pripravujú na vstup do europriestoru, poľská vláda tvrdo vyjednáva podmienky vstupu, my však ideme ako, prepáčte a výraz, barani na porážku. Podmienky pre podnikateľov za našou severnou hranicou sú oveľa priaznivejšie ako na Slovensku.„
Lýdia Vojtaššáková
