Viac ako štvrtinu celoročného rozpočtu poskytne v januári ministerstvo školstva základným školám. Keby školy dostali iba štandardnú mesačnú časť, nemohli by počas prituhujúcich mrazov mnohé z nich ani zakúriť. Toľkokrát skloňované uhoľné prázdniny by sa stali tvrdou realitou. Aj keď - ako pre koho, deti by sa im určite potešili.
Rok 2003 totiž takmer všetky základné školy končili s finančným deficitom, pričom najväčšie dlhy tvorili hlavne energie.
V Oravskej Polhore navštevuje dve základné školy každoročne približne 700 detí. Plnoorganizovaná ZŠ i tá pre ročníky 1. - 4. zostali za minulý kalendárny rok dlžné dodávateľovi uhlia každá za tri fúry uhlia, teda asi po 70 - 80 tisíc korún. Kotolne i radiátory v oboch školách s právnou subjektivitou majú už svoje roky a tomu zodpovedajú aj náklady na vykurovanie. Ako sme si napokon spočítali, teplo pre sedem stovák školopovinných detí a materskú školu stojí ročne 600 - 700 tisíc, v závislosti od zimných mrazov a reálnej doby vykurovania.
Od kuriča na ZŠ 1. - 4. Štefana Rusnáka sme sa minulý týždeň pri schovávaní ďalšej fúry uhlia dozvedeli, že on sa najlepšie zahreje práve pri tejto činnosti, občas mu však príde pomôcť aj kamarát. Čoby aj nie, veď ako povedal, na teplo v škole ročne potrebujú 8 - 10 fúr uhlia, takže lopatou prehodí za zimu 70 - 90 ton paliva. Tento rok si vypomáhali pri vykurovaní aj drevom, pochádzajúcim z prerezávky stromov v areáli školy. „Veľká„ škola spotrebuje uhlia ešte viac, takmer 135 ton.
Keďže v okrese Námestovo je vykurovanie plynom skôr výnimku, než pravidlom, v podobnej situácii sa nachádza pravdepodobne najmenej 24 z 27-ich škôl. (mp)