Ich ďalšími hosťami boli zástupcovia rodinnej firmy Opartyovcov Tyrapol, s. r. o. Oravská Lesná. Bratia Pavol a Alojz súpera z Bratislavy porazili a to aj napriek tomu, že Palko vydrankal u E. Vacvalovej k trojkám hviezdičku. Na vysvedčeniach Opartyovcov zo znalosti národa hrdo ležia dvojky. Aj publikum, ktoré doslova roztláčalo sálu kultúrneho domu bolo na záludné otázky moderátorov dobre vyzbrojené. Ľudia, oslovení v uliciach miest južného Slovenska mali totiž problémy s tým, či na západnom Slovensku slnko vychádza alebo zapadá, čo je to DPH či nymfomanka, či je trójsky kôň bylinožravec alebo mäsožravec...
Keď si po futbalovom zápase TJ Oravská Lesná proti poslancom kapitán hostí František Mikloško vydýchol, skonštatoval, že hoci „bratislavská výprava„ prišla do kraja dobrých ľudí a srdečné privítanie očakávala, na palubovke telocvične bol sklamaný ich pohostinnosťou a vľudnosťou. Domáci totiž uštedrili Mikloškovcom poriadnu nakladačku. „Všetko sme si však vynahradili na recepcii, keďže nám pán farár dal dišpenz, pretože je piatok, vyjedli sme Opartyovcov a zrovnali stav na 1:1.„
Trápili ste sa v novej telocvični?
„Je čas, kedy sa mi schyľuje k päťdesiatsedmičke a to je vek, keď mám niekedy pocit, že sa mi oddeľuje mäso od kostí.„
Aký je váš vzťah k športu?
„Musím sa priznať, že v živote som mal veľa lások. Všetky akosi prichádzali a odchádzali, ale mám jednu, ktorú som mal celý život. A tou je šport. Kvôli nemu som sa v škole skoro neučil, čo však nemôžem hovoriť dnešnej najmladšej generácii. Ale vtedy to bolo iné, až tak veľa od nás učitelia nevyžadovali. Ak som v detstve o niečom sníval, tak to boli športové úspechy.„
Myslíte si, že na Orave by ste si našli prvú dámu? Tu veľa žien vie opravovať televízóry. Aj tu v Oravskej Lesnej mala niekdajšia jediná fabrika v Československu na výrobu televíznych prijímačov svoju pobočku.
„Je to síce úžasné, až na to, že ja televízor nemám. Skôr uprednostňujem umenie uvariť dobrú teplú polievku. To má pre starého mládenca niekedy väčšiu hodnotu ako televízne spravodajstvo.„
Ako politik však musíte byť „v obraze„. Ako sledujete, čo sa vo svete deje?
„Štrnásť rokov som v centre politiky, denne sa o nej rozprávame. Osobne si myslím, že médiá trochu skresľujú spravodajstvo a ja sa potom iba zbytočne rozčúlim. Poznám totiž pozadie, poznám vzťahy a viem, čo je dôvodom tých-ktorých politických rozhodnutí. Samozrejme, potrebujem spravodajstvo kvôli zahraničnej politike, ale stačí mi monitoring dennej tlače. Čítam noviny. Televízny prijímač ako fenomén ma neoslovil. Snáď je to aj tým, že v detstve sme ho doma nemali a ja som si na taký stav privykol. V tomto smere je pre mňa najvrúcnejším príbehom kniha. A rozhlas? Rád počúvam hudbu, až teraz ale objavujem čaro vážnej hudby. Jej počúvanie mi prináša radosť.„
Vašou slabou stránkou je nedochvíľnosť a práve tá je výsadou kráľov. Ako potom chcete byť prezidentom – slovenským kráľom?
„Snažím sa byť stále lepší a lepší, pretože človek by mal prestúpiť do druhého sveta čo najdokonalejší. Nedochvíľnosť je naozaj moja slabosť, tiahne sa so mnou už od detstva, od dochádzky do školy cez všetko. Jednoducho, som skôr nočný typ, ráno neviem akosi naštartovať tak, aby som mal z rána radosť. Ale keď sa už prebudím a premôžem tak tento úsek dňa sa nedá ničím nenahradiť.„
Prepásli ste niečo v živote kvôli tejto vlastnosti?
„Vždy ma nejaký postih za to obišiel. To je asi osud najmladších detí, my sme boli doma štyria. Ja som to vždy tak chápal, že tie ostatné sú na to, aby z nich niečo bolo a najmladší je na potešenie. Mal som pocit, že aj v rodine, aj v okolí mi všetko nejako ľahko prechádzalo.„
Napriek tomu, že šírite okolo seba humor, čo alebo kto dokáže rozveseliť vás?
„Neviem si zapamätať vtip, hoci ich počujem mnoho. Neviem sa zabaviť vtedy, keď mi niekto povie: poď, ideme sa zabaviť. Ale milujem situačný humor. Takýto humor je nenapodobiteľný a človek ho zažije len v konkrétnej chvíli. Je to ako s hríbom. Vyrásť môže len vtedy, keď má správne podhubie, vlhkosť, teplo. Podobne aj pre láskavý humor a vtip musí byť situácia pripravená. Keď do nej človek vstupuje, je to fajn.„
Lýdia Vojtaššáková
