Nielen celoslovenskými voľbami budeme žiť tento rok. Okrem volieb prezidenta, poslancov do Európskeho parlamentu, prípadného referenda o skrátení funkčného obdobia Vlády SR budú prebiehať voľby i v drvivej väčšine škôl a školských zariadení. Vyplýva to z nového zákona o školskej správe a školskej samospráve. O perspektívach školstva v tomto roku sa rozprávame s riaditeľom Gymnázia M. Hattalu v Trstenej Mgr. Štefanom Kristofčákom.
Školstvo dostalo a ešte aj dostane do vienka v tomto roku nové zákony a vyhlášky. Čo mu prinesie nová legislatíva?
„Mnohé legislatívne opatrenia upravujú alebo zlepšia činnosť škôl. Jeden z rozhodujúcich zákonov je zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Zavádza špecializovanú štátnu správu v školstve. V súvislosti s transformáciou verejnej správy sa spod krajských úradov vyčlenili odbory školstva a vytvorili krajské školské úrady (KŠÚ). Tie budú metodicky riadiť všetky školy, zároveň sú ale zriaďovateľom bilinguálnych gymnázií a špeciálnych škôl. Zriaďovateľom ostatných stredných škôl sú vyššie územné celky (VÚC), ktoré ich riadia prostredníctvom svojich odborov školstva. A tak na prevažnej väčšine stredných škôl je dvojvládie. O tom, čo učiť, v akom rozsahu, v akej kvalite, o tom rozhoduje KŠÚ, ale pokiaľ ide o prevádzku, rozvoj, stavby, to štát presunul na VÚC. My, ako jediná škola na Orave, patríme pod KŠÚ, nesťažujeme sa, máme jedného partnera. Ostatní riaditelia stredných škôl však musia robiť mnohé práce duplicitne. Osobne si myslím, že „dvojvládie„ je na malom Slovensku prepych a nemôže dlho vydržať. Som presvedčený, že v dohľadnej dobe buď všetky školy prejdú pod VUC, alebo všetky pod KŠÚ.„
V akej pozícii budú rady škôl? Do akej miery ostane predovšetkým stredné školstvo riadené politickými rozhodnutiami zriaďovateľa?
„Radám škôl dáva nový zákon veľké právomoci. Doteraz mali v podstate iba kompetencie na odvolanie alebo vymenovanie riaditeľa. Ale riaditeľa mohol odvolať z rôznych príčin aj prednosta krajského úradu, teraz VÚC alebo KŠÚ. To už nebude možné bez súhlasu rady školy, rozhodujúci bude hlas ľudí z komunity. Riaditelia sa nemusia obávať, že budú pod nejakým politickým tlakom, pretože sa budú zodpovedať učiteľom, rodičom a ak budú prácu robiť dobre, majú päťročné funkčné obdobie garantované. K 30. júnu sa končí, v zmysle zákona, funkčné obdobie väčšine riaditeľov škôl a školských zariadení aj na Orave. Takže koncom školského roka, alebo cez prázdniny prebehnú vo väčšine škôl konkurzy na riaditeľa, pretože väčšina z terajších pôsobí vo funkcii viac ako päť rokov. Súčasní riaditelia však v nich môžu kandidovať na funkciu opäť. Aký bude riaditeľ, ale už aj ďalší rozvoj školy, jej smerovanie, to už bude vizitka komunity z regiónu. V najbližšej dobe sa budú konštituovať teda nové rady školy. Ľudia by si mali uvedomiť, aby do nich obsadzovali naozaj najschopnejších manažérov, ktorí budú problematike školstva rozumieť, pretože títo členovia školskej rady budú prácu školy hodnotiť a vyjadrovať sa k správe o hospodárení, ku koncepcii, plánom práce, orientácii školy. V žiadnom prípade by nemala byť voľba školských rád formálnou záležitosťou, to si treba uvedomiť. Zákon stanovuje aj zloženie rady. Počtom jej členov sa posilní pozícia rodičov, oslabí sa pozícia zamestnancov školy.„
Takmer všetky kroky v riadení školy by mali upraviť ďalšie vyhlášky.
„Každú chvíľu by mali byť schválené aj dve dobré novelizácie vyhlášok o stredných školách a základných školách. Ďalšia legislatívna zmena, ktorá nás čaká, bude dopodrobna určovať ako má postupovať riaditeľ v určitých situáciách. Týka sa to základných i stredných škôl, ale aj záujmových školských inštitúcií. Pre priblíženie: riaditeľ nemôže povedať, že v triede bude dvanásť alebo päťdesiat žiakov, vyhláška určuje napríklad prestávky, rozsah vyučovacích hodín, hovorí o tom, ako vyučovať dlhodobo chorých žiakov, čo so zahraničnými študentmi, rozpisuje možnosti štúdia popri zamestnaní. V podstate ide o celkovú podrobnú organizáciu štúdia.„
Všetky školy však očakávajú nový model financovania. Už dlho sa hovorí o normatíve finančných prostriedkov na jedného žiaka, malé školy sa tejto zmeny obávajú, veľké sa tešia.
„Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení vidím v dvoch rovinách. Prvá umožňuje školám získavať prostriedky aj z iných zdrojov, nielen od štátu. Teda školy môžu aj podnikať a zapájať sa do rôznych grantových projektov. My sme napríklad tento rok získali 6000 eur v rámci projektu Sokrates. Poviete, že v niektorých prípadoch podnikali aj teraz. Ibaže, napríklad peniaze z nájmu museli odviesť štátu, mohli si nechať časť za spotrebovanú energiu v prípade nájmu, ale čo z toho škola mala, keď za tú energiu musela aj tak zaplatiť. Peniaze z podnikania by teda teraz mali ostať v školách. Druhou rovinou je nový model financovania. Osobne ho vítam. Mal by odstrániť rozdiely v nákladoch na žiaka na rôznych školách i v regiónoch. Uvediem príklad: Naše gymnázium potrebuje ročne 12 mil. Sk na prevádzku, vlani to tak bolo, z toho 10 mil. tvorili mzdy pre pracovníkov a len 2. mil. Sk ostalo na prevádzku. Ak teraz dostaneme podľa návrhu, ktorý však ešte nie je schválený, približne 26 000 Sk na žiaka, mali by sme 18,5 mil. Sk. Ak to bude pravda, vedeli by sme z tých prostriedkov aj opravovať, rekonštruovať, aj stavať. (Predbežný návrh normatívov na žiaka strednej školy je 21 000 Sk na mzdy a 4 100 až 4 900 Sk na prevádzku, pre základné školy sa zatiaľ hovorí o číslach 17 700 a 4 800 Sk, pozn aut.) Naviac, veľkým prínosom tiež je, že ak škola ušetrí v danom roku finančné prostriedky, môže ich prenášať do ďalšieho roka. Nepáči sa mi však, že zriaďovateľ má právo časť prostriedkov, nadelených na konkrétnu školu, zadržať a presunúť na iné školy. Tvorcovia zákona to vysvetľujú špecifikami škôl aj v regióne. Istých je len 80 percent na mzdy a 75 percent na prevádzku. Nie je logické, aby sa neodovzdané peniaze presúvali alebo dávali na malé školy, na tie predsa v zákone existuje trojročné prechodné obdobie, počas ktorého budú malé školy, kde je obava, že neprežijú, dostávať 95 percent vlaňajšieho rozpočtu, tzv. garantované minimum. Počas tohto obdobia by sa mali vysporiadať s nízkym počtom žiakov, veľkými budovami napríklad aj zlúčením s ďalšími školami. Okrem spomínaného normatívu budú môcť školy aj naďalej získať prostriedky na väčšie projekty od svojho zriaďovateľa. No a zavádzajú sa aj vzdelávacie preukazy – tisíc korún na žiaka - čím by sa mohla výrazne rozprúdiť záujmová činnosť na školách.„
Čo budete s tými peniazmi robiť?
„Treba si uvedomiť, že v ostatnom desaťročí školy chátrali, máločo sa opravovalo. My sme síce stavali novú prístavbu, ale stará budova si tiež žiada svoje. Treba v nej meniť podlahy, okná, maľovať, opravovať nábytok. A tak je to všade. Veď kedy ktorá škola kúpila poriadnu učebnú pomôcku? Ak áno, peniaze na ňu získala od sponzorov či rodičov.„
Ďalšie zmeny sa očakávajú v oblasti prijímania žiakov na stredné školy, ale aj maturovať by sa malo po novom.
„Áno, v tomto roku nás neminie ani nová vyhláška o ukončovaní štúdia na stredných školách. Už terajší tretiaci, ak vyhláška bude naozaj schválená podľa návrhu, budú maturovať z piatich predmetov. A novelizácia vyhlášky o prijímaní na stredné školy, mimochodom, upravuje sa takmer každý rok, stanovuje, okrem iného, nové termíny podávania prihlášok na stredné školy a zavádza jednotný zápisný lístok. Čo nám to prinesie? Odstránia sa duplicitné zápisy na stredné školy, vlani ich bolo len v Žilinskom kraji viac ako štyristo. Štát, teda krajský školský úrad a i VÚC budú mať v septembri 100 %-ný prehľad, koľko do ktorej školy nastupuje žiakov. Ale rodičia neprijatých žiakov sa nabehajú od školy k škole. Sú možnosti, ako aj tento problém odstrániť, napríklad jednotným dňom zápisu, alebo určením termínu prijímacích skúšok podľa typov škôl. Akoby však úradníci nechápali iné, než svoje problémy.„
Lýdia Vojtaššáková
