„Rob tak, že prácu, ktorú robíš, robíš na veky, ale nepočítaj s tým, že na tom konkrétnom pracovisku budeš zajtra,„ zakončil náš krátky rozhovor zástupca primátora Ján Bencúr. Ako nám povedal, po návrate z koncoročného rokovania mestského zastupiteľstva, kde ho poslanci väčšinou hlasov odvolali z funkcie, mu manželka pripomenula, že terajšie odvolanie je jeho jubilejné. „Keď som si to potom prepočítal, vyšlo mi číslo desať. Robil som totiž na rôznych postoch v hospodárskej či politickej sfére.„
„Oslavovať„ sa však nebude, zatiaľ, výkon uznesenia mestského zastupiteľstva totiž primátor pozastavil. Ako nás informoval hlavný kontrolór Vojtech Važan, nebolo to z dôvodu nesprávneho postupu pri tajnom hlasovaní a teda porušenia zákona. Odvolávanie sa riadilo rokovacím poriadkom, ktorý je len interným predpisom mesta. Primátor však môže uznesenie pozastaviť aj vtedy, ak ho považuje za nevýhodné pre mesto. A tak aj urobil. Návrh na odvolanie budú teda poslanci prerokovávať opäť. A ak má byť uznesenie predsa len potvrdené, musia ho poslanci schváliť trojpätinovou väčšinou. Zatiaľ čo pri prvom pokuse o odvolanie, hoci zatiaľ neúspešnom, stačilo 13 hlasov, vo štvrtok 5. februára na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva bude treba na odvolanie zástupcu primátora už pätnásť poslancov.
Aký výsledok tipujete? Ustáli sa vaša „roztrasená“ stolička?
„Myslím si, že nebude potvrdené uznesenie o odvolaní.„
Vedeli ste o pripravovanom odvolaní pred decembrovým zasadnutím poslancov?
„Absolútne nie, bol to moment prekvapenia. Nebol som vôbec na také niečo pripravený. Myslím si však, že aj keby som vtedy akokoľvek obhajoval a dokazoval výsledky svojej práce, nebolo by možné výsledok hlasovanie ovplyvniť. Odvolanie prebehlo prirýchlo, unáhlene, bolo pripravené v tichosti, snáď o ňom vopred vedeli iba tí trinásti poslanci, ktorí hlasovali za.„
Zmenilo to váš postoj k práci, funkcii, k ľuďom?
„Ani nie. Pri tom množstve zmien a nepredvídaných okolností, ktoré som už podstúpil, naučil som sa brať život tak, ako beží, a nebrať to, čo iní považujú za tragédiu, za tragédiu. Je to o ľuďoch! Myslím si, že kameň úrazu je v neinformovanosti. Život však prináša aj takéto situácie a treba sa s nimi vysporiadať. Takže, keby mi povedali: dnes musíš stoličku opustiť, nie je to problém. Robotu, ktorú som začal, však dokončím. Ide predovšetkým o strategický plán mesta a regiónu. Už aj z dôvodu zodpovednosti k tímu ľudí, ktorý som dal dokopy. Bola by škoda nevyužiť ich vedomosti, nedať ich na papier a nevytvoriť podmienky pre tých, ktorí budú ten papier potrebovať. Strategický plán by sa mal stať prílohou každej žiadosti o grant, je potvrdením, že konkrétny dielčí projekt vychádza zo strategického plánovania mesta a regiónu. Dokončím ho, aj keby súkromne.„
