To, čo je životaschopné, prebúdza sa samo a nástojčivo klope na dvere, hoci mnohé, najmä experimentálne projekty,
zostávajú často i neprávom nevypočuté
Pomerne pokojný rok očakáva v oblasti kultúry riaditeľ Oravského osvetového strediska Mgr. Miroslav Žabenský. Nepripravujú sa žiadne výrazné zmeny ani z hľadiska organizácie, ani z hľadiska financovania kultúry.
„Predpokladám však, že s väčšou razanciou sa bude i v oblasti kultúry pohybovať miestna samospráva, ktorá, posilnená minuloročným presunom kompetencií, bude prostredníctvom miestnej kultúry prezentovať svoju obec či mikroregión. To sa jej, napokon, aj pri určitej koordinácii s profestionálnymi kultúrnymi inštitúciami darí. Kultúrne aktivity sú úzko späté s rozvojom cestovného ruchu i s ozdravením podnikateľského prostredia, nehovoriac už o odlíšení sa a prezentácii práve prostredníctvom kultúry navonok. Takto to obozretne a umne pochopili napríklad v Zuberci. Nové cesty miestnej i regionálnej samospráve a tretiemu sektoru otvorí aj možnosť čerpania povstupových štrukturálnych fonfov EÚ. Som rád, že sa v jednotlivých operačných plánoch našlo pomerne veľa miesta i pre kultúru a jej aktivity.“
Kde vidíte možnosti ďalšieho rozvoja kultúry? Čo sa zmení v tejto oblasti po vstupe do EÚ?
„Kultúra je a vždy i bol otvorený systém. Tvoria ju ľudia – a pre ľudí. Platí to najmä o tej, ktorú aktívni tvorcovia realizujú pre svojich susedov, známych, spoluobčanov – o miestnej kultúre. Práve ona, ako aktívny nositeľ a identifikátor miestnej komunity zohráva a najmä v spoločnej Európe kultúr a subkultúr bude zohrávať dôležitú úlohu. Globalizácia ide totiž ruka v ruke s partikulárnosťou a rozvojom miestnych komunít. Globálny trh ovpylyvňuje miestne kultúrne vzorce, ale i naopak, fragmenty miestnych i národných kultúr tvoria pestrú mozaiku globálnej kultúry.
Nemyslím si, že od 1. mája nastane nejaká rapídna zmena v identifikácii kultúrnych symbolov. Tie má Orava tradičné a sú pomerne hlboko zakorenené i prenášané do života. Skôr pôjde o ich postupné i obojstranné obohacovanie. Budúcnosť vnímam ja, a viem že i množstvo aktívnych tvorcov kultúry, z tohto pohľadu pozitívne. Otvárajú sa nové možnosti. Bude však do veľkej miery záležať na tom, čo si občan z nadmernej kultúrnej ponuky napokon vyberie. To do istej miery budú môcť ovplyvniť práve amatérski i profesionálni pracovníci – osvetári v obciach, mestách i inštitúciách s regionálnou pôsobnosťou.“
Využívajú organizácie možnosti získavania finančných prostriedkov z rôznych grantov? Na podporu ktorých oblastí žiadajú každoročne Oravci - samospráva či rôzne občianske združenia alebo iné inštitúcie - najviac finančných zdrojov od rôznych donorov?
„Možnosti určite využívajú. V klasickej grantovej schéme ministerstva kultúry, známej pod názvom Pro Slovakia, sme boli my, Oravci v minulom roku pomerne úspešní. Poskytnuté dotácie sa dajú rozdeliť na tri skupiny. V prvej dominovali kultúrne podujatia (najmä festivaly) a účinkovania súborov v zahraničí, druhú reprezentoval nákup krojov a technického vybavenia, tretia bola zastúpená najmä rekonštrukciou kultúrnych domov. Verím, že sa Oravci nezľakli nového grantového systému Ministerstva kultúry SR, v ktorom je pod spoločnou strechou bývalá Pro Slovakia i účelové transfery tretiemu sektoru. Verím, že stihli termíny uzávierok a že nezmeškajú ani ďalšie (napríklad pre prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí, kde je termín 16. február). Sami sme s vypracovaním pomohli i nejednej obci či občianskemu združeniu. Oravci boli úspešní aj v čerpaní predvstupových fondov EÚ (Fond malých projektov cezhraničnej spolupráce Phare) a verím, že v tomto roku budú úspešní i pri tvorbe projektov do štrukturálnych fondov.“
V čom je špecifická Orava v porovnaní s inými regiónmi Oravy? Ktorá kultúrna oblasť je najviac rozvinutá na Orave?
„Orava a Oravci sú všeobecne orientovaní skôr na konzervatívnejšie prejavy svojej kultúry. Také, v ktorých sa odráža ich história a identita. Sú silne zakorenené a mnohé podnes živé. Takéto udržiavanie a návrat k pôvodnosti a identite je v súčasnom multikultúrnom prostredí iba dobré. Preto sú najbohatšie i najmasovejšie prezentované najmä tanečné a hudobné folklórne prejavy, ako i oblasť divadla, ktorá má na Orave tiež bohatú tradíciu. Tak ako všetko, aj kultúra podlieha módnym vlnám. Vždy je niečo „in“ a niečo „out“ – na okraji verejného záujmu. V súčasnosti prežíva istú stagnáciu oblasť dychovej hudby. Hoci jej korene na Orave siahajú do začatku minulého storočia, neoslovuje mladých ľudí. Naopak - značný záujem je o moderný tanec, v súčasnosti spoupracujeme s dvanástimi tanečnými skupinami, či o prácu v mládežníckych cirkevných speváckych zboroch, ktoré svoj záujem o spev dokazujú každoročne na festivaloch Verím Pane, Chváľme piesňou Pána, Spievame Márii a tí starší i na Námestovských hudobných slávnostiach. Svoj priestor dostávajú aj mladé spevácke, tanečné, výtvarné či hudobné talenty i talentované rodiny. V tejto oblasti, podobne i v niektorých ďalších, napríklad mladé hudobné skupiny, sú však ešte rezervy.“
Ktorú oblasť kultúry by bolo treba posilniť, podporiť, „zobudiť„? Čo treba urobiť pre povzbudenie „zanedbaných„ prejavov kultúry?
„V porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska je na tom Orava v oblasti miestnej kultúry veľmi dobre. Svedčí o tom počet podujatí i aktívnych tvorcov – členov súborov, krúžkov či sólistov, záujem občanov o „svoju“ kultúru. A čo treba zobudiť? Verím, že to životaschopné sa často prebúdza samo a nástojčivo klope na dvere, hoci mnohé, najmä experimentálne projekty zostávajú často i neprávom nevypočuté. Ciest, ako podporiť najmä vlastné, neprofesionálne aktivity je niekoľko. Dať im ešte väčší priestor v sálach kultúrnych domov obcí, ale najmä miest a dobré podporiť i finančne. Zaujímavé by napríklad mohlo byť vytvorenie grantových progamov v rámci miest, obcí, či celej Oravy, kde by sa mohli tvorcovia kultúrnych aktivít uchadzať o podporu.“
Oravské osvetové stredisko rozbiehalo v minulosti na Orave mnoho kultúrnych podujatí, mnoho veľkých či malých festivalov. Veľa z nich „žije„ dodnes, naučili ste organizovať veľké podujatie veľa ľudí z obcí. Často sa však potom od vás odklonili a organizujú si ich sami. Mrzí vás to, alebo, naopak, i to je úlohou osvetového strediska?
„Takto by som to určite nepovedal, a ani to takto necítim. Oravské osvetové stredisko ako príspevková organizácia Žilinského samosprávneho kraja je odborným, vzdelávacím a programovým centrom pre miestnu kultúru v regióne. Naše poslanie je teda metodické – iniciovať, pomáhať, aktivizovať, usmerňovať, ukazovať smer. Tak, ako je Orava početná na podoby tradičnej i súčasnej kultúry, tak je veľká i počtom obcí a obyvateľov. Bolo by nemožné, a i nesprávne suplovať miestnu kultúru tam, kde ju majú tvoriť samotní osvetári či vedúci súborov a krúžkov. My, poznajúc región a jeho špecifiká, dávame impulz. Naša pomoc nie je finančná, je metodická. Spájame možnosti, aktivity a ľudí, pripravujeme dramaturgie a smerovanie podujatí i kultúrneho diania. A to je prvotné poslanie osvety – učiť ľudí orientovať sa vo svete a otvárať im nové obzory.
Nedá sa ani povedať, žeby sa nám miestni organizátori otáčali chbtom. Na všetkých podujatiach, ktoré sme iniciovali, spolupracujeme doposiaľ. Niekde, kde to je potrebné, tam, kde ešte nie je vybudované domáce organizačné zázemie, ich pripravujeme na kľúč, inde participujeme organizačne, odborne, dramaturgicky. Príkladom môžu byť Podroháčske folklórne slávnosti, ktorých sa dobre organizačne a finančne zhostila obec. Nám tak ostal väčší priestor pre odbornú prácu, pre prípravu účinkujúcich a programov, ktoré sú v amfiteátri uvádzané. Spolupráca s miestnou samosprávou je veľmi dobrá a vzájomne prospešná, aj keď vždy nie je v našich personálnych možnostiach pomôcť všade a v takej miere, v akej sme oslovení. Takže svojbytnosť, životaschopnosť našich pokračovateľov, najmä však kontinuita podujatí nás skôr teší a uspokojuje. Náš zámer sa napĺňa, naše „deti“ žijú, rastú a dospievajú a „vracajú sa k rodičom“. Lýdia Vojtaššáková
