„Prosím vás, čo je to za hlúposť, že si študenti musia od prvého januára platiť odvody do Sociálnej poisťovne? Kde na to mám vziať pri troch študentoch? Každý hovorí čosi iné, už tomu nerozumiem, tak som sa prišla spýtať k vám do redakcie. Vy to budete určite vedieť,„ obrátila sa na nás minulý pondelok žena z Oravského Bieleho Potoka. Odvtedy sa s podobnými otázkami roztrhlo vrece. Aby sme všetkým zdezorientovaným rodičom poskytli odpoveď „z prvej ruky„, obrátili sme sa na Mgr. Adelu Štrpkovú, poverenú vedením tlačového oddelenia Sociálnej poisťovne.
Podľa jej slov je najdôležitejšia informácia, že platenie nemocenského a dôchodkového poistenia študentov (ktoré do 31. decembra 2003 platil štát, pozn. aut.), nie je povinné, ale dobrovoľné.
Aké sú však klady a zápory jeho platenia či neplatenia?
Dôchodkové platia vysokoškoláci
Od 1. januára štát neplatí za študentov žiadne poistné. Na oba druhy poistenia, alebo len jedno z nich, sa však môžu prihlásiť dobrovoľne. V prípade, že sa študent - vysokoškolák stane dobrovoľným platcom dôchodkového poistenia, musí platiť aj poistné do rezervného fondu. Vymeriavací základ je v tomto prípade voliteľný, ale nesmie byť nižší, ako minimálna mzda, teda v súčasnosti 6 080 Sk. Z toho sa platí 4,4 % na nemocenské, 26 % na dôchodkové a 2,75 % poistné do rezervného fondu. Ak finančná situácia študentovi neumožňuje platiť si dobrovoľne poistné, môže si ho doplatiť za obdobie štúdia až vtedy, keď bude mať vlastný príjem. A to kedykoľvek po ukončení štúdia, hoci aj pred odchodom do dôchodku. Na doby poistenia sa pri výpočte dôchodku bude pozerať ako na roky zamestnania. Doplatiť si poistné neskôr môže byť z hľadiska súčasného výpočtu dôchodku výhodnejšie, pretože nízky základ, z ktorého by odvádzal poistné štát, by mohol raz negatívne ovplyvniť výšku dôchodku. Pre tú je totiž dôležitý nielen počet odpracovaných rokov, ale hlavne výška poistného.
Mladému vitálnemu človeku sotva napadne, že by sa kedykoľvek mohol stať invalidom. Život však býva krutý a nevyberá si. Čo sa týka invalidných dôchodkov, podľa zákona je na ich vznik potrebné, aby poistenec mladší ako 22 rokov bol aspoň jeden rok dôchodkovo poistený.
Platiť či neplatiť nemocenskú?
„Mám 110 maturantiek, z toho 36 je tehotných!„, prehlásil na rodičovskom združení riaditeľ istej školy na Orave. Nuž, okrem oných komplikácií to už dnes dievčatá nebudú mať také jednoduché ani s platenou materskou.
Podmienkou vzniku nároku na nemocenské dávky - tzv. maródku, materské, ošetrovné a vyrovnávaciu dávku - u dobrovoľných platiteľov poistného je, aby bol poistenec nemocensky poistený najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom poistnej udalosti. V takom prípade má nárok na všetky dávky. U študentov vysokých škôl, za ktorých v minulosti (napr. posledný rok ) platil poistné štát, je táto podmienka splnená a pokiaľ si platia poistné, majú nárok na všetky dávky. Výhodou platenia nemocenského u študentiek je hlavne poberania materského, ale tiež musia spĺňať podmienku poistenia 270 dní. V prípade, že otehotnejú, ju musia napĺňať už 6 týždňov pred pôrodom. Ak však nárok na materské nevznikne, na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny si študentka môže uplatniť nárok na rodičovský príspevok. Ibaže až po narodení dieťaťa. Pri neplatení nemocenského poistenia sa do nepríjemnej situácie dostanú všetci študenti, ktorí po absolvovaní školy začnú pracovať ako samostatne zárobkovo činné osoby. Nemajú nárok na nič, až kým nenaplnia literu zákona. Ak sa zamestnajú ako obyčajní zamestnanci, nárok na vyplácanie napríklad PN-ky im vzniká hneď. Nemocenské dávky vypláca študentom počas štúdia Sociálna poisťovňa. (mp)
