Rozdeliť veľký dar, dar vyjadrený nie číslom päťtisíc kusov, ale láskou, s akou ich deti v Nemecku balili, je fakt ťažké. Podľa mnohých nie je vraj možné „nálepkovať„ deti, ktoré sú istým spôsobom v sociálnej núdzi. Kto to je? Veď niektoré môžu povedať, prečo sme my nedostali? To je fakt. Je pravda, že ani „zoznam„ z úradov práce či odborov sociálnych vecí a rodiny nemusí byť celkom pravdivý. Ruku na srdce, koľkí evidovaní pracujú načierno? Na druhej strane je však pravda aj to, že už aj deti predsa len sociálne rozdiely vnímajú. Veď stačí, že oblečené v nohaviciach zo sekáča vidia svojich „burdových„ spolužiakov. A tak sa úlohy mali zhostiť primátori miest. Poznajú rodiny či ľudí, ktorí ich poznajú. Humanitárnu akciu Deti deťom zobral každý inak. V Tvrdošíne napríklad na balíčkoch, ktoré do ozdobného papiera zabalili kresťanské deti zo spomínaných krajín, našli všetky obdarované deti prilepený lístok s týmto textom: Na začiatku nového roka 2004 prajem Tebe i Tvojim najbližším všetko najlepšie, so želaním šťastia, zdravia, radosti a pohody. S pozdravom Ing. Ivan Šaško, primátor mesta. Nuž, prinajmenšom zaujímavo sa „prilepil„ k úprimnému detskému darcovi spoza hraníc tvrdošínsky primátor. Ktovie, ako by na to reagovali malí darcovia... A ako to komentuje organizátor akcie? „Nekazte deťom radosť.„ Otázkou však ostáva, kto a ktorým deťom..? (vš)