Týmto geniálnym slovenským slovom uzavrel 29. januára komentátor v jednej z televízií šot o takmer svetoznámej kauze Oravice - kataster - Tvrdošín - Vitanová. Popísali sa o nej stovky strán. Zaoberali sa ňou súdy, advokáti, parlament, poslanci osobne, novinári, televízni reportéri. Vo vecnom šote sa objavil starosta Vitanovej; hovoril, že daň z nehnuteľností v katastri Oravíc majú platiť majitelia do Vitanovej. Primátor Tvrdošína v tom istom šote hovorí, že do mesta Tvrdošín. Tak urobili už niektorí majitelia - jedni zaplatili do Tvrdošína, druhí do Vitanovej. Iní - pre istotu - obom sporným stranám. To je po rokoch sporov, súdov, presviedčaní, televíznych reportáží, novinových článkov primitívnych, zavádzajúcich aj objektivizujúcich „pozoruhodný výsledok„, pre Slovensko typický: ľudia radšej zaplatia dvojnásobne, ako by sa mali dočkať žaloby, súdneho sporu, či - nebodaj - exekúcie.
Starý otec už po druhej svetovej vojne hovoril: Bože, chráň nás od advokátov. Terajší prezident Českej republiky Václav Klaus: Peníze jsou až na prvním místě. Český spisovateľ Jan Tesař: Demokracia - to je voľné nebo pre jastrabov. Bývalý poslanec NR SR: Na Slovensku je to tak... Riešenie? Dať spor do Štrasburgu. Má to malý otáznik: odkiaľ vziať korunky na miliónový poplatok medzinárodnému súdu? (ep)