Je v Tvrdošíne taký značkovaný prechod, ktorý je pre chodca nebezpečný - pri kostole, pred odbočkou z hlavného ťahu do Námestova. Je v Trstenej taká križovatka, ktorá je raritou - má výjazd do Tvrdošína, do Suchej Hory, do Poľska - popri pekárni do Brezovice, krížom cez cestu k Oravici, popri reštaurácii Fortuna.
Starci s pomalým krokom (často s barličkou) a slabým zrakom majú cez tieto križovatky problém prejsť.
Pozoroval som v Tvrdošíne jednu babičku na prechode (bola už najmenej tridsať rokov po prechode). Snežilo. Cesta šmykľavá, vyjazdená, zebru by ste nenašli. Babička stála na zastávke pri kostole. Jeden študent prebehol na druhú stranu ako raketa. To babku posmelilo. Zišla dolu, až ku ceste. Autá z oboch smerov nezastavovali. Jeden šialenec v čiernom Audi preletel popri nej. Ostriekal ju zimným gulášom. Vrátila sa na zastávku. Vidí - prešla mladá žena s kočíkom a druhým deckom v náručí. Autá zastali; niektoré tesne. Babka sa osmelila. Stála vedľa vysokého pána, ktorý mal nohy ako bocian. Urobil osem dlhých krokov, a - bol pri obchodnom dome. Keby babka urobila osem šuchtavých krôčkov, prešla by dva metre. Autá jazdili v dlhých šnúrach: tri kamióny, desať osobákov, dva autobusy, dva pikapy, tri kamióny, od mosta nadol sa rozbieha ďalší šialenec, ani nepribrzdí, popri poisťovni preletí osemdesiatkou, za ním autobusy, kamióny, nákladiaky, bezpočet osobných... Vravím: Babka, poďte, prešikujem vás! Nepovedala nič, odišla zo zastávky smerom do parku. Opatrne kládla nohy na šmykľavú zem...
O deň neskôr (bola sobota) v Trstenej. Podobná babička na rohu plota oproti pekárni. Stála na chodníku vari päť minút. Postál som pri nej. Rozdebatovali sme sa o politike. Zanadávali sme si na vládu. Autá okolo nás fujazdili. Porozprávala mi o svojom živote, o mužovi, ktorý ju nedávno opustil a ktorý prefajčil strašne veľa peňazí. Fajčil do tých čias, kým si poňho smrtka neprišla. Požičal som z neďalekej reštaurácie dve staršie stoličky. Slniečko 31. januára krásne svietilo, bolo takmer teplo, radosť posedieť. Kým prešla šnúra áut, ponáhľajúcich sa do Poľska za lacnejším mäsom a nábytkom, babička mi dopovedala časť príbehov svojho neľahkého života. Pánovi Pafčugovi sme sa poďakovali za požičané stoličky a prešli na druhú stranu. Kamión z Litvy zastal, šofér nám s úsmevom zakýval...
Primátori prichádzajú a odchádzajú. V pamäti ľudí zostávajú len tí, ktorí pre mesto urobili čin, presahujúci ich možnosti. Takým činom by bolo aj vybudovanie obchvatu okolo Tvrdošína a Trstenej. Práve preto, že je to v tejto ekonomickej situácii nemožné. Ján Štepita
