Vyšiel raz jeden taký zákon, ktorý mal zmierniť niektoré majetkové krivdy.
V roku 1974 zomrel otec, dedičstvo prevzal najmladší syn Milan. O deväť rokov neskôr pochovali mamu, dedičmi boli všetci súrodenci. V roku 1991 požiadali o náhradné dedičské konanie po otcovi. Veronika chodila pýtajúc sa, čakala... Keď notár rozdelil majetok po babke, ale po otcovi nie, opäť zisťovala. „Po prešetrení vašej sťažnosti, ktorá bola súdu doručená 7. októbra 1994 sme zistili, že bola oprávnená,„ napísala podpredsedníčka okresného súdu. Spis bol pripojený k inému a s ním omylom založený do archívu. „Ospravedlňujeme sa, vo veci bolo nariadené urýchlené konanie.„ Bolo? Nebolo? Zať jednej zo sestier spolu s advokátom osvedčili zatiaľ približne tretinu majetku ôsmich súrodencov. „Reagujúc na vývesku sme išli za advokátom, ten zinkasoval tisícku a vraj odvolanie pošle,„ hovorí Veronika. Neposlal! „Mesiac ho nebolo možné zastihnúť. Jeho pracovníčka nám síce peniaze vrátila, ale termín na odvolanie zatiaľ padol.„ Poradili im iného advokáta, ten napísal žalobu. Vec sa dostala až na krajský súd. „Keď sme tam na predvolanie prišli, pracovníci sa nás pýtali: Neviete, že to bolo odložené? Kompetentní majú chrípku.„ Ale oznámenie o odložení pojednávania nedostal ani len advokát. „Keď potom vyšiel z jednej z kancelárií, poradil nám, aby sme žalobu stiahli. Verili sme mu. Potom ale ten istý advokát povedal, že napíšeme druhú.„ Stalo sa. Sudca si po dvoch pojednávaniach vyžiadal komasačné hárky a v máji 2000 pozval žalobcov na pojednávanie. „Sme všetci?„ pýtal sa sudca. „Nie, sestra Anna zomrela.„ „Tak tu musia byť jej deti!„ Vybavili a 22. júna malo byť ďalšie pojednávanie. No 4. júna zomrel brat Milan. A hoci advokát dostal adresy jeho detí, súd ich neprizval. „Kde je ten šedivý pán?„ zaujímal sa hneď v úvode ďalšieho pojednávania sudca. „Zomrel.„ A deti nikto nepozval. „Keď sme sa stretli s právnym zástupcom sestry, ktorá osvedčila tie pozemky, povedal, že musíme pozvať aj brata z Čiech,„ spomína ďalej Veronika. „Bratia sa ho vybrali hľadať, ale on sa medzitým rozviedol a stal sa bezdomovcom. Nikto nevedel, kde je. V novembri prišiel na Obecný úrad v Liesku z Čiech list, že zomrel aj on. Pochovali ho na štátne trovy. Chcela som úmrtný list, vraj ho nemôžu dať ani mne, ani advokátovi, iba súdu.„ Potom sudca, ktorý mal prípad na starosti, odišiel inde. Nastúpil ďalší, ten zo sporu vylúčil deti zomrelých, veď nešlo o dedičstvo, ale o žalobu proti osvedčeniu pozemkov. „Pri osvedčovaní predsa musela mať sestra náš súhlas. Medzi svedkami však mala aj pána, ktorý si pamätal iba to, že podpísal prevoz akejsi fúry sena. A jej právny zástupca bol dokonca v Čechách žiadať od detí zomrelého Ľudovíta plnú moc. Vlani v marci zomrel aj brat Peter.„
V apríli sa Veronika obrátila aj na ministra spravodlivosti. „Prosím vás, pomôžte mi zistiť, prečo boli moje spisy odložené do archívu, keď neboli vybavené?„, píše v rozsiahlom liste. „Za ten čas sa vystriedali traja predsedovia súdu a asi štyria či piati sudcovia. Za čas nečinnosti súdu zomreli štyria súrodenci a my sa nemôžeme dovolať svojich dedičských práv... Predseda okresného súdu, ktorého ministerstvo poverilo prešetrením prípadu napísal Veronike list s popisom, čo kto za ten čas urobil. Na záver dodal: „Konanie v uvedenej dedičskej veci budem naďalej sledovať v pravidelných trojmesačných intervaloch.„ Ďalší poverený advokát už bude deliť majetok nielen na osminy, do konania pristupujú ďalší dedičia, sedemnásť detí zomrelých súrodencov.
V novembri 2003 zobrala Veronika, zastupujúca aj ďalších súrodencov, žalobu proti sestre Márii späť. To je koniec? „Nie. Aj keď nám to náš advokát poradil, iní hovoria, že to nebolo správne.„ Veď za ten čas vyrástli na pozemkoch, o ktoré sa viedol súdny spor, nové domy. „Máme vraj na to osvedčenie pozemkov podať novú žalobu a žiadať aj ušlý zisk... Už som z toho všetkého unavená... A spis, ktorým sme žiadali o náhradné dedičské konanie si stále tíško leží v archíve...„
„Trváme na tom, aby dedičské konanie prebehlo tak, ako sme žiadali v roku 1991. Veď to bolo v zmysle zákona,„ pridávajú sa súrodenci. „Dovoláme sa po trinástich rokoch svojho práva?„ V súčasnosti čakajú na ďalší krok ďalšieho advokáta. Všimne si on i súd priveľa logicky do seba nezapadajúcich dokumentov, vydaných nezávisle na sebe kompetentnými inštitúciami a kanceláriami? Schváli či neschváli advokát kroky predchádzajúcich kolegov, ktorými nakoniec vždy stiahli žalobu, napádajúcu osvedčenie majetku jednou zo sestier, s odôvodnením, že tak to bude lepšie? (vš)
