Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Ad: Výška a neprehľadnosť cien ľudí poburujú

(Naša Orava č. 6 z 10. 2. 2004) Náklady na teplo

Autorka v uvedenom článku niekoľkokrát trafila klinec po hlavičke, no v niektorých veciach by som s ňou rád polemizoval. Momentálna situácia naozaj nie je ružová. V protiklade so zvyšujúcimi sa zálohovými platbami prišlo v mnohých prípadoch k zníženiu sociálnych dávok a finančná situácia niektorých rodín sa stáva beznádejnou. Správcovské firmy a predsedovia spoločenstiev by o tom určite vedeli veľa povedať. Výrobcov tepla však naozaj nič nenúti znižovať náklady a uvažovať o racionalizácii. Načo aj, keď v mnohých prípadoch im ešte aj úrady zaručujú monopolné postavenie? Skutočne to vyzerá tak, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví chráni skôr dodávateľa, než odberateľa. A to aj napriek tomu, že Zákon o energetike hovorí: „Účelom štátnej regulácie v energetických odvetviach je vytvárať a podporovať prostredie blízke konkurenčnému prostrediu, chrániť spotrebiteľa, držiteľa licencie a zabezpečovať spoľahlivú, hospodárnu a kvalitnú dodávku energie.„ Ale v praxi sa dá len dosť ťažko predstaviť, že úradníci z Bratislavy chodia po dodávateľoch tepla a kontrolujú efektivitu práce či skutočnú realizáciu položiek, zahrnutých do ceny. Skôr je to asi tak, že poslaný návrh ceny sa aj schváli. Ťažko je totiž pochopiť, ako je to možné, že dodávatelia tepla si už roky do ceny účtujú napríklad údržbu rozvodov - a nikde ju nevidno.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo sa týka nárastu cien tepla oproti minulému roku, je spôsobený zvýšenou DPH zo 14% na 19%. Vlastne sa len kopírujú náklady. Je to záležitosť štátu, nie dodávateľov tepla.

Cena plynu v sadzbe D3 (odber do 6500 m3) skutočne išla hore. Zo 6,50 Sk/m3 na 9,12 Sk/m3. To sa ale predsa dalo očakávať. Ceny sa konečne zreálnili a skončili krížové dotácie. Nebolo predsa normálne, že centrálna kotolňa, ktorá zobrala ročne 400 000 m3 plynu, mala kubík plynu za 9 Sk a odberateľ, ktorý zobral do 6 500 m3 mal plyn za 6,50. Ľudia v bytovkách zásobovaných z centrálnych kotolní tiež nadávajú na zvýšené ceny plynu, ale asi nevedia, že oni už aj minulý rok platili za plyn 9 Sk a dotovali malospotrebiteľov. Tento rok cena plynu veľkoodberateľom dokonca o pár halierov klesla.

Skryť Vypnúť reklamu

Cena a spotreba...

V uvedenom článku sa miestami akoby miešali dva pojmy: „cena za teplo„ a „spotreba tepla.„

Predsa, ak je stará bytovka s množstvom únikov, je jedno či odoberám energiu z centrálnej kotolne alebo z bodovej kotolne. Spotreba bude vysoká vždy. Ak mám jedno staré auto s vysokou spotrebou, je predsa jedno, na akej čerpačke tankujem. Spotrebu neovplyvním. Cena benzínu je však už, samozrejme, iná otázka.

Spotreba bodovej kotolne nemôže byť vyššia ako z centrálneho zdroja tepla. Môže byť len nižšia! Výhodou je, že pri bodovej kotolni si môžem regulovať teplotu v bytoch. Ak kotolník zistí, že pri -20oC majú ľudia pootvárané vetráky, tak môže ubrať. Pri centrálnom zdroji tepla to možné nie je (ak nemáme v paneláku výmenníčku). Tam sú rezervy. Dodávateľ tepla z centrálnej kotolne chce, samozrejme, predať čo najviac a je mu úplne jedno či ľudia šetria, alebo nie. Nemá záujem znižovať energetickú náročnosť budov. Je to úplne prirodzené. Má viac na mzdy, väčší zisk...

Skryť Vypnúť reklamu

Teplá voda lacnejšie

Osobitnou kapitolou je teplá úžitková voda. Z vyúčtovaní od dodávateľov tepla možno vidieť, že energetická náročnosť na ohrev 1 m3 vody pri centrálnom zdroji sa pohybuje okolo 0,4 GJ/m3. Pri bodových kotolniach je to ale od 0,18 – 0,25 GJ/m3! Takže - ak aj neušetrím na kúrení (lebo tomu nevenujem pozornosť), na teplej vode ušetrím určite.

Zateplenie objektu, výmena okien či merače tepla nám tiež ovplyvnia energetickú náročnosť bytovky, teda spotrebu tepla. Ak sa ju podarí znížiť, tak pri budúcej rekonštrukcii kotolne nebudeme potrebovať dajme tomu dnešných 240 kW, ale len 150 kW, čo sú zasa ušetrené nemalé peniaze. A v konečnom dôsledku mi môže stačiť tepelné čerpadlo, slnečné kolektory... A to by mal byť cieľ. Znížiť spotrebu, teda energetickú náročnosť. Z konkrétnych prípadov tiež vidno, že napr. zateplenie bytovky pri centrálnych zdrojoch tepla nemusí mať vždy veľký efekt. Energia z centrálnych kotolní sa dá totiž „natláčať„.

Cenotvorba je rozdielna

Čo sa týka ceny za teplo, problematika je pomerne zložitejšia. Uvediem ale pár čísiel. Centrálny zdroj tepla v sadzbe V1 nakupuje GJ za 270 Sk s DPH. K tomu musím prirátať straty v chodníkoch, účinnosť kotlov, elektriku, technologickú vodu... A tak nám vyjde, že variabilná časť nákladov dosiahne okolo 370 Sk/GJ. Centrálny dodávateľ tepla v Dolnom Kubíne, firma TEHOS, stanovil cenu za teplo na tento rok 526 Sk/GJ. Fixnú zložku 156 Sk/GJ tvoria: mzdy (budú každý rok vyššie), údržba rozvodov (každý rok drahšia), odpisy majetku, splátka úveru, zisk... A tie zaplatíme, aj keď neodoberieme žiadne teplo.

Pozrime sa na bodovú kotolňu. Mám na mysli jednu kotolňu v celom paneláku. Sme v sadzbe MD4 a 1 GJ nakupujeme od plynárov za 274 Sk. Odpadajú straty v chodníkoch, oproti centrálnemu zdroju ušetríme aj na elektrike a máme kotol s vyššou účinnosťou, takže variabilná zložka nám vyjde oproti centrálnemu kúreniu nižšia, zhruba na 290 Sk/GJ. Ak pri centrálnom vykurovaní z centrálneho zdroja platím v Dolnom Kubíne 526 Sk/GJ a od toho odpočítame týchto 290 Sk, rozdiel je 236 Sk/GJ. A toto je filozofia bodových kotolní! Tento rozdiel môžem použiť na splátku kotolne (ktorá sa už oproti centrálnym zdrojom nemení). Pri bodovej kotolni mám minimálne mzdové náklady, nemusím sa starať o údržbu vonkajších rozvodov, nemusím produkovať zisk... Kým sa nesplatí kotolňa, nie je možné očakávať zázraky, to by bolo perpetum-mobile. Som ale presvedčený, že nejaké úspory sa dajú očakávať už po roku.

Platím za svoje

Čo je ale podstatné: ak mám dobrú zmluvu, neplatím viac ako z centrálneho zdroja tepla a splácam si svoj majetok, zhodnocujem si byt. To sa skutočne dá a funguje to. Návratnosť kotolne umiestnenej v bytovke vychádza zhruba na 5-6 rokov. Návratnosť investície, keď má každý byt svoj kotol je samozrejme dlhšia, ale tam sú napriek vyššej cene zasa iné nesporné výhody. Predstavte si dva prípady. V prvom aj druhom platíte za auto rovnako, ale v druhom prípade bude po 5 rokoch auto vaše a potom okrem nevyhnutnej údržby budete už platiť iba za benzín. Čo je lepšie? Myslím, že nie je o čom diskutovať.

Návratnosť investície je počítaná na celú investíciu vrátane stavebných úprav, komína, regulácie. Životnosť kotlov je zhruba 15 rokov. Vtedy už ale bude potrebná investícia nižšia, pretože komín či stavebné práce nám už ostanú. Samozrejme, investovať do technológií sa musí aj pri centrálnych zdrojoch a tiež to zaplatia len ľudia.

Bodové kotolne ale nie sú všeliek a vôbec nie cieľ. Bodová kotolňa je len jedným z prostriedkov na zníženie energetickej náročnosti budov. Po vybudovaní bodovej kotolne sa treba pustiť do výmeny okien, zatepľovania, montáže meračov. Iná cesta je cesta do záhuby. Ale v prípadoch bodových kotolní tieto opatrenia budú mať oveľa väčší efekt.

O tomto hovorí už 5 rokov aj „krstný otec„ bodových kotolní v Dolnom Kubíne Ing. Milan Ďaďo. Zatiaľ sa mu za to dostalo len titulov ako populista, demagóg a fantazmagorista. V krátkej dobe by však mal M. Ďaďo predstaviť nový odvážny projekt na zníženie energetickej náročnosti budov. Sme si istí, že inej cesty niet. Majú to však v rukách poslanci mestského zastupiteľstva. Uvidíme.

Ing.Vladimír SALVA

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Zelená Bratislava
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  5. Ruža zmeny
  6. Úpravy automobilov pre ZŤP
  7. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  8. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 300
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 17 146
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 127
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 299
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 695
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 353
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 458
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 093
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 002
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 613
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Rooney, Di María alebo Matič, Peter Maslo môže byť na kariéru hrdý

Bývalý hráč Ružomberka sa rozhodol robiť futbal už iba popri práci.

Peter Maslo (v oranžovom) si zahral v predkole Ligy Majstrov či Európsku ligu.

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48-rokov.

Napriek snahe lekárov sa počet obetí koronavírusu zvyšuje.

Zosuv ohrozoval cestu aj železnicu. Takto to riešia

Premávka na ceste medzi Bzinami a Medzibrodím nad Oravou bude obmedzená do konca roka.

Oprava zosuvu na ceste medzi Bzinami a Medzibrodím nad Oravou.

Veľké testovanie Slovákov začne na budúci víkend na Orave

Testovanie bude bezplatné, ale zatiaľ nie je rozhodnuté, či bude povinné alebo dobrovoľné.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48-rokov.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?