Autorka v uvedenom článku niekoľkokrát trafila klinec po hlavičke, no v niektorých veciach by som s ňou rád polemizoval. Momentálna situácia naozaj nie je ružová. V protiklade so zvyšujúcimi sa zálohovými platbami prišlo v mnohých prípadoch k zníženiu sociálnych dávok a finančná situácia niektorých rodín sa stáva beznádejnou. Správcovské firmy a predsedovia spoločenstiev by o tom určite vedeli veľa povedať. Výrobcov tepla však naozaj nič nenúti znižovať náklady a uvažovať o racionalizácii. Načo aj, keď v mnohých prípadoch im ešte aj úrady zaručujú monopolné postavenie? Skutočne to vyzerá tak, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví chráni skôr dodávateľa, než odberateľa. A to aj napriek tomu, že Zákon o energetike hovorí: „Účelom štátnej regulácie v energetických odvetviach je vytvárať a podporovať prostredie blízke konkurenčnému prostrediu, chrániť spotrebiteľa, držiteľa licencie a zabezpečovať spoľahlivú, hospodárnu a kvalitnú dodávku energie.„ Ale v praxi sa dá len dosť ťažko predstaviť, že úradníci z Bratislavy chodia po dodávateľoch tepla a kontrolujú efektivitu práce či skutočnú realizáciu položiek, zahrnutých do ceny. Skôr je to asi tak, že poslaný návrh ceny sa aj schváli. Ťažko je totiž pochopiť, ako je to možné, že dodávatelia tepla si už roky do ceny účtujú napríklad údržbu rozvodov - a nikde ju nevidno.
Čo sa týka nárastu cien tepla oproti minulému roku, je spôsobený zvýšenou DPH zo 14% na 19%. Vlastne sa len kopírujú náklady. Je to záležitosť štátu, nie dodávateľov tepla.
Cena plynu v sadzbe D3 (odber do 6500 m3) skutočne išla hore. Zo 6,50 Sk/m3 na 9,12 Sk/m3. To sa ale predsa dalo očakávať. Ceny sa konečne zreálnili a skončili krížové dotácie. Nebolo predsa normálne, že centrálna kotolňa, ktorá zobrala ročne 400 000 m3 plynu, mala kubík plynu za 9 Sk a odberateľ, ktorý zobral do 6 500 m3 mal plyn za 6,50. Ľudia v bytovkách zásobovaných z centrálnych kotolní tiež nadávajú na zvýšené ceny plynu, ale asi nevedia, že oni už aj minulý rok platili za plyn 9 Sk a dotovali malospotrebiteľov. Tento rok cena plynu veľkoodberateľom dokonca o pár halierov klesla.
Cena a spotreba...
V uvedenom článku sa miestami akoby miešali dva pojmy: „cena za teplo„ a „spotreba tepla.„
Predsa, ak je stará bytovka s množstvom únikov, je jedno či odoberám energiu z centrálnej kotolne alebo z bodovej kotolne. Spotreba bude vysoká vždy. Ak mám jedno staré auto s vysokou spotrebou, je predsa jedno, na akej čerpačke tankujem. Spotrebu neovplyvním. Cena benzínu je však už, samozrejme, iná otázka.
Spotreba bodovej kotolne nemôže byť vyššia ako z centrálneho zdroja tepla. Môže byť len nižšia! Výhodou je, že pri bodovej kotolni si môžem regulovať teplotu v bytoch. Ak kotolník zistí, že pri -20oC majú ľudia pootvárané vetráky, tak môže ubrať. Pri centrálnom zdroji tepla to možné nie je (ak nemáme v paneláku výmenníčku). Tam sú rezervy. Dodávateľ tepla z centrálnej kotolne chce, samozrejme, predať čo najviac a je mu úplne jedno či ľudia šetria, alebo nie. Nemá záujem znižovať energetickú náročnosť budov. Je to úplne prirodzené. Má viac na mzdy, väčší zisk...
Teplá voda lacnejšie
Osobitnou kapitolou je teplá úžitková voda. Z vyúčtovaní od dodávateľov tepla možno vidieť, že energetická náročnosť na ohrev 1 m3 vody pri centrálnom zdroji sa pohybuje okolo 0,4 GJ/m3. Pri bodových kotolniach je to ale od 0,18 – 0,25 GJ/m3! Takže - ak aj neušetrím na kúrení (lebo tomu nevenujem pozornosť), na teplej vode ušetrím určite.
Zateplenie objektu, výmena okien či merače tepla nám tiež ovplyvnia energetickú náročnosť bytovky, teda spotrebu tepla. Ak sa ju podarí znížiť, tak pri budúcej rekonštrukcii kotolne nebudeme potrebovať dajme tomu dnešných 240 kW, ale len 150 kW, čo sú zasa ušetrené nemalé peniaze. A v konečnom dôsledku mi môže stačiť tepelné čerpadlo, slnečné kolektory... A to by mal byť cieľ. Znížiť spotrebu, teda energetickú náročnosť. Z konkrétnych prípadov tiež vidno, že napr. zateplenie bytovky pri centrálnych zdrojoch tepla nemusí mať vždy veľký efekt. Energia z centrálnych kotolní sa dá totiž „natláčať„.
Cenotvorba je rozdielna
Čo sa týka ceny za teplo, problematika je pomerne zložitejšia. Uvediem ale pár čísiel. Centrálny zdroj tepla v sadzbe V1 nakupuje GJ za 270 Sk s DPH. K tomu musím prirátať straty v chodníkoch, účinnosť kotlov, elektriku, technologickú vodu... A tak nám vyjde, že variabilná časť nákladov dosiahne okolo 370 Sk/GJ. Centrálny dodávateľ tepla v Dolnom Kubíne, firma TEHOS, stanovil cenu za teplo na tento rok 526 Sk/GJ. Fixnú zložku 156 Sk/GJ tvoria: mzdy (budú každý rok vyššie), údržba rozvodov (každý rok drahšia), odpisy majetku, splátka úveru, zisk... A tie zaplatíme, aj keď neodoberieme žiadne teplo.
Pozrime sa na bodovú kotolňu. Mám na mysli jednu kotolňu v celom paneláku. Sme v sadzbe MD4 a 1 GJ nakupujeme od plynárov za 274 Sk. Odpadajú straty v chodníkoch, oproti centrálnemu zdroju ušetríme aj na elektrike a máme kotol s vyššou účinnosťou, takže variabilná zložka nám vyjde oproti centrálnemu kúreniu nižšia, zhruba na 290 Sk/GJ. Ak pri centrálnom vykurovaní z centrálneho zdroja platím v Dolnom Kubíne 526 Sk/GJ a od toho odpočítame týchto 290 Sk, rozdiel je 236 Sk/GJ. A toto je filozofia bodových kotolní! Tento rozdiel môžem použiť na splátku kotolne (ktorá sa už oproti centrálnym zdrojom nemení). Pri bodovej kotolni mám minimálne mzdové náklady, nemusím sa starať o údržbu vonkajších rozvodov, nemusím produkovať zisk... Kým sa nesplatí kotolňa, nie je možné očakávať zázraky, to by bolo perpetum-mobile. Som ale presvedčený, že nejaké úspory sa dajú očakávať už po roku.
Platím za svoje
Čo je ale podstatné: ak mám dobrú zmluvu, neplatím viac ako z centrálneho zdroja tepla a splácam si svoj majetok, zhodnocujem si byt. To sa skutočne dá a funguje to. Návratnosť kotolne umiestnenej v bytovke vychádza zhruba na 5-6 rokov. Návratnosť investície, keď má každý byt svoj kotol je samozrejme dlhšia, ale tam sú napriek vyššej cene zasa iné nesporné výhody. Predstavte si dva prípady. V prvom aj druhom platíte za auto rovnako, ale v druhom prípade bude po 5 rokoch auto vaše a potom okrem nevyhnutnej údržby budete už platiť iba za benzín. Čo je lepšie? Myslím, že nie je o čom diskutovať.
Návratnosť investície je počítaná na celú investíciu vrátane stavebných úprav, komína, regulácie. Životnosť kotlov je zhruba 15 rokov. Vtedy už ale bude potrebná investícia nižšia, pretože komín či stavebné práce nám už ostanú. Samozrejme, investovať do technológií sa musí aj pri centrálnych zdrojoch a tiež to zaplatia len ľudia.
Bodové kotolne ale nie sú všeliek a vôbec nie cieľ. Bodová kotolňa je len jedným z prostriedkov na zníženie energetickej náročnosti budov. Po vybudovaní bodovej kotolne sa treba pustiť do výmeny okien, zatepľovania, montáže meračov. Iná cesta je cesta do záhuby. Ale v prípadoch bodových kotolní tieto opatrenia budú mať oveľa väčší efekt.
O tomto hovorí už 5 rokov aj „krstný otec„ bodových kotolní v Dolnom Kubíne Ing. Milan Ďaďo. Zatiaľ sa mu za to dostalo len titulov ako populista, demagóg a fantazmagorista. V krátkej dobe by však mal M. Ďaďo predstaviť nový odvážny projekt na zníženie energetickej náročnosti budov. Sme si istí, že inej cesty niet. Majú to však v rukách poslanci mestského zastupiteľstva. Uvidíme.
Ing.Vladimír SALVA