Vymiera najstaršie „biele„ remeslo na Orave?

Pred sto rokmi sa tu vyrobilo 12 miliónov lakťov p

„Bývalá trenčianska stolica mala drotárov, Turiec olejkárov a šafránikov, Liptov pltníkov, Gemer hrnčiarov a Orava plátenkárov,„ spomína jedna povesť. Tradícia spracovania ľanu, konope a vlny i vznik najstaršieho „bieleho„ remesla na Orave, plátenníctva, je úzko spojená zo životom viacerých Oravcov, pre ktorých sa obchod s plátnom v minulosti stal nielen dôležitým druhom obchodného podnikania, ale aj zdrojom obživy. Aj napriek tomu, že centrom plátenníctva sa stal Spiš, „strieborné“ miesto si s prehľadom držala Orava.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

V hovorovom jazyku sa v širšom význame ako plátno označuje každá tkanina z rastlinnej priadze, ktorá vytvára väzbu jednoduchým krížením osnovných a útkových nití. Nielen rozprávania našich starých otcov, ale najmä posledné roky nám však dokazujú, že toto remeslo na Orave takmer úplne vymrelo.

Od Klina až po Nižnú...

Počiatky plátenníctva súvisia s domácou výrobou a predajom. Už v prvej polovici 15. storočia výroba v Bardejove prevyšovala celouhorský import. Výsadou mesta Bardejov bol výkup a bielenie plátna.

Privilégium obchodovať s plátnom dostala Orava už v roku 1788 od Márie Terézie, ktoré neskôr potvrdil aj Jozef II. Ako uvádza publikácia obce Klin, „už pred vyše tridsiatimi rokmi, ako bolo udelené privilégium, bolo v dedine už päť obchodníkov s plátnom.„

SkryťVypnúť reklamu

Naši rodáci skupovali plátno v obciach Hornej Oravy, neskôr pre strojovú priadzu v Sliezsku a zvážali ho na ďalšie spracovanie do skladísk v Kline, Bobrove, Ústí nad Oravou, Námestove, Štefanove i do Nižnej. Rozkvet plátenníctva prichádza na prelome 19. a 20. storočia, kedy sa na Slovensku vyrobilo 12 miliónov lakťov plátna (1 lakeť meral asi trištvrte metra).

Na Orave sa v oveľa väčšej miere uplatnil domáci kapitál. Boli to najmä rodiny Šoltýsovcov, Klinovských a Skyčákovcov z Klina. Z bohatších roľníkov a mešťanov sa neskôr vyvinula veľkoplátennícka vrstva podnikateľov.

Strácal sa tu tradičný odev a ľudové zvyky. Z tejto skupiny sa vyčlenila pomerne široká vrstva slovenskej buržoázie. Do kroník oravského plátenníctva sa hlboko vryli mená ako Murín, Timkáč, Kohút, Kovalík, Ballo a mnoho ďalších. Panstvo v tom čase podporovalo budovanie mangľov a farbiarní. Na Orave vzniklo niekoľko združení, medzi inými aj veľkoplátennícke združenie v Priemyselnom spolku hornooravských plátennokupcov. Jeho hlavnou úlohou bolo zabezpečenie odbytu ponúkaných výrobkov pre domáci i zahraničný trh. Ako uvádzajú stanovy Gremiálneho kupeckého Hornooravského spolku, „...kupectvo plátennícke len tak zabezpečené byť môže, jestli všetci kupci istými zákonami zaviazanými budú, preto jedon každý v stolici oravskej bydliaci kupec plátennícky i farbrikanti a farbiari uprávnení sú do tohoto gremijum stúpiť.„

SkryťVypnúť reklamu

Od Krymu až po Saharu...

Orava obsiahla celú históriu plátenníctva jedným nádychom. Plátenníci roznášali a predávali výrobky s plátnom na trhoch a jarmokoch svojho rodného kraja i v ostatných regiónoch Slovenska. Najbohatšia skupina plátenníkov odchádzala za obchodom za hranice Rakúska-Uhorska. Plátenníkov z Oravy poznali dobre v Bulharsku, Rumunska, Chorvátska, Slavónii a Dalmácii, cesty ich priviedli do Sedmohradska, na východ do Ruska i rozpálenej Afriky. Osobitný je obchod so susedným Poľskom. Plátenníci z Jablonky a Dolnej Lipnice vystupovali ľanovú priadzu i hotové plátno. „Keď obchod s plátnom prekvital, žilo sa na Orave veľmi dobre. Nikto si nespieval smutnú pieseň Orava, Orava, celá si boľavá...,„ hovorí povesť. Obchody za hranicami svedčili o dokonalom systéme obchodného ducha plátenníkov, ktorý sa stávali základom vzdelanosti na Orave. Po príchode zo svojich ciest sa snažili prenášať svoje vedomosti a skúsenosti do svojej tvorivej práce i osobného života. „Spod krídel„ plátenníctva vyšlo niekoľko významných slovenských národovcov.

Od slávy k spomienkam...

V prvej polovici 20. storočia zapríčinila manufaktúrna výroba takmer úplný zánik „bieleho„ remesla na Orave. Vplyvom konkurencie tkanín, ktoré boli o polovicu lacnejšie a na pohľad aj krajšie, nastal úpadok. Napriek odolávaniu domácej výroby, vedúcu úlohu prevzal nový fenomén textilného priemyslu.

Plátenníctvo sa ocitlo v úlohe štatistu, v úlohe upadajúceho remesla, ktoré nemá v budúcnosti nárok na prežitie. Spomienky, ktoré zostali, nám pripomínajú iba pamiatky, fotografie a rytiny, ktoré sú svedkom minulosti. Jednou z mnohých je originálny plátennícky voz, zachovaný v Múzeu oravskej dediny na Brestovej. Ostatné zapadli prachom. Snáď na tých spomienkach niekto niekedy utrie prach, aby sa na ne úplne nezabudlo. Pamätajme, že pláteníctvo v minulosti ukázalo všetkým, kde sa na mape Európy nachádza malý región menom Orava.

Michal Lipiak

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  4. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  7. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  8. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  1. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  4. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Ktoré signály tela predpovedajú mŕtvicu
  7. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  8. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 9 315
  2. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 6 937
  3. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 4 881
  4. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 4 488
  5. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 3 881
  6. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 3 291
  7. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu 2 515
  8. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 2 483
  1. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: Chrám sv. Vladimíra v Sevastopole
  2. Ondřej Havelka: Magické amulety a tradiční léčitelství v černém islámu
  3. Martin Škopec Antal: Zbytočná rétorická nadpráca Michala Šimečku
  4. Radko Mačuha: Rozostavali sme Slovensko, hrdo vyhlasuje premiér Fico.
  5. Vladimír Čuchran: Digi za milióny - parodický, satirický pohľad
  6. Marcel Rebro: Naozaj prišla sloboda z východu? Prečo sme potom utekali na západ, pán Fico?
  7. Matúš Grznár: Ako rozoznať matovičovinu od spravodajského článku?
  8. Aleksander Prętnicki: Posledná kvapka - Bratislavský expres
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 37 737
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 644
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 492
  4. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 10 439
  5. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 900
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 7 351
  7. Ján Chomík: Tyran, ktorý nemá páru 6 584
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy. 5 668
  1. Radko Mačuha: Rozostavali sme Slovensko, hrdo vyhlasuje premiér Fico.
  2. Marcel Rebro: Naozaj prišla sloboda z východu? Prečo sme potom utekali na západ, pán Fico?
  3. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  4. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  5. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  6. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  7. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  8. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Obec Lokca sa v roku 2024 opäť úspešne uchádzala o podporu na akvizíciu knižničného fondu.


Juraj Pekarčík sa teší z gólu.

Vo finále už nazbieral štyri kanadské body.


Keď sa povie skákací hrad, väčšina z nás si spomenie na detský smiech, nekonečné vyskakovanie a farebný svet radosti.


Vlak STADLER KISS Železničnej spoločnosti Slovensko

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) spúšťa najväčšiu modernizáciu vlakov za posledné desaťročia. Do svojho vozidlového parku v najbližších rokoch investuje viac ako miliardu eur.


1
  1. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: Chrám sv. Vladimíra v Sevastopole
  2. Ondřej Havelka: Magické amulety a tradiční léčitelství v černém islámu
  3. Martin Škopec Antal: Zbytočná rétorická nadpráca Michala Šimečku
  4. Radko Mačuha: Rozostavali sme Slovensko, hrdo vyhlasuje premiér Fico.
  5. Vladimír Čuchran: Digi za milióny - parodický, satirický pohľad
  6. Marcel Rebro: Naozaj prišla sloboda z východu? Prečo sme potom utekali na západ, pán Fico?
  7. Matúš Grznár: Ako rozoznať matovičovinu od spravodajského článku?
  8. Aleksander Prętnicki: Posledná kvapka - Bratislavský expres
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 37 737
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 644
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 492
  4. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 10 439
  5. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 900
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 7 351
  7. Ján Chomík: Tyran, ktorý nemá páru 6 584
  8. Radko Mačuha: Hanba, uniklo ďalšie video Šimečkovej ženy. 5 668
  1. Radko Mačuha: Rozostavali sme Slovensko, hrdo vyhlasuje premiér Fico.
  2. Marcel Rebro: Naozaj prišla sloboda z východu? Prečo sme potom utekali na západ, pán Fico?
  3. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  4. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  5. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  6. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  7. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  8. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu