Nečudo, že jej je do plaču. V opísanej situácii sa nám mladá žena zdá ešte relatívne pokojná.
Jankin mladší syn má podľa posudku lekárov 50-percentné zdravotné postihnutie. Úraz hlavy u neho zanechal následky. Dostáva nečakané epileptické záchvaty, pri ktorých mu hrozí zadusenie. Potýka sa aj s ekzémom, ktorého nie a nie sa zbaviť. Chlapcova imunita je oslabená, a tak sa na neho z najbližšieho okolia „nalepí“ takmer každá viróza. Matka by mala podľa názoru lekárov zotrvať pri synovi aspoň do desiatich rokov.
„Doteraz sme vyžili aspoň ako-tak. Dostávala som celkové dávky takmer 7 900 korún. Keď sme sa uskromnili, dalo sa z toho vyžiť. Ale neviem, čo budem robiť teraz. Po prehodnotení mi celkový príspevok vypočítali na 4 440 korún. Pritom len za byt mám nový výmer na 4 300 Sk, za elektrinu 1 200 korún. Ani to nemám z čoho zaplatiť, nieto ešte stravu,„ počíta Janka a bezmocne krčí plecami. Vyťahuje zo škatule úhľadne naukladané bločky a zloženky, výmery, aby nám dokázala, že neklame. V skromne, ale čisto zariadenej obývačke sa pokojne hrajú obaja synovia. Zdá sa, že ide naozaj o bystrých chlapcov, mama ich hrdo pochváli, že v škole im to ide veľmi dobre. „Kým sú na vyučovaní, išla by som aj do roboty. Ale kto ma, ako vyučenú predavačku, zamestná akurát na tieto štyri hodiny? Ani časté návštevy lekára dnes žiaden zamestnávateľ nebude trpieť, to úplne chápem. Keby sa dalo, išla by som aj ulicu zametať.„
„Bez pomoci rodičov,, neviem, ako by sme prežili. Bývajú na dedine, niečo dochovajú, dopestujú. Zo zabíjačky mi vždy donesú zásoby do chladničky. A o chlapcov sa stará aj ich otec. Kúpi im čo-to na oblečenie, stravu, sladkosti na prilepšenie. Veľmi radi majú polievky a sladké jedlá. Nič neprepijem a neprefajčím, takže som si doteraz mohla dovoliť chlapcom často napiecť. Uvažujem aj o tom, načo nám vlastne je preukaz ZŤP. U lekára zaplatiť musím, nikto neberie na nič ohľad, v autobuse tiež. Už to ani neskúšam. Netuším, ako to bude ďalej, „ krúti Janka hlavou. Aj počas našej nečakanej návštevy piekla deťom koláč. V byte to voňalo mydlom a vanilkou.
Nadôvažok sa dozvedáme, že mladá matka sama čaká na operáciu srdca, ešte tento týždeň jej majú dať z nemocnice v Banskej Bystrici vedieť, kedy „príde na rad„.
„Na úrade práce a sociálnych vecí som požiadala aj o príspevok na auto, syna musím totiž denno-denne osobne vodiť do školy aj zo školy. Ani chvíľu nesmie byť bez dozoru dospelej osoby, ktorá vie, čo v prípade záchvatu robiť. Najprv som sa zdráhala žiadať peniaze na auto. Ale keď naokolo vidím, kto tieto peniaze dostáva... Nezávidím, ale prečo by som ich nemala pre syna žiadať ja? Neviem, ako žiadali tí, čo ho dostali, ale nám príspevok zamietli. Odvolala som sa na kraj, výsledok ešte nemám. Ale na úrade ma informovali, že to je asi zbytočné...„
Mladá matka sa bola ešte aj po našej návšteve na úrade spýtať, či nemá nárok na opatrovateľský príspevok. Predtým nám povedala, že úradníčka k nej vždy bola milá, ústretová a snažila sa jej poradiť. Minulý týždeň Janke nepovedali nič nové. Okrem toho, že jej spis je na kraji (keďže sa odvolala) a bez neho nič nezmôžu.
Keď sme sa na Úrade práce a sociálnych vecí v Námestove informovali my, či je skutočne možné, aby matka s dvomi deťmi, z toho s jedným ZŤP, bola na území štátu, kde platí právo, takto hmotne zabezpečená, informáciu nám poskytnúť odmietli.
