Nielen príbeh, výkony hercov, práca kameramana či kvalita scenára rozhodujú o tom, kto získa najprestížnejšie filmové ocenenie na svete - Oscara. Svoju rolu tu zohráva aj prostredie a prírodné scenérie, ktoré divák vníma síce podvedome, ale dokáže si ich zapamätať oveľa dlhšie, ako samotný dej filmu. Takouto cestou sa dostala do povedomia amerických odborníkov i divákov aj prekrásna príroda zázrivských dolín, hrajúca jednu z hlavných rolí vo filme Želary. Jeho tvorcovia 29. februára sedeli v losangeleskom Kodak Theatre ako na ihlách, hlavne keď mal z úst Charlize Theronovej zaznieť názov víťazného neanglicky nahovovreného filmu. Nebol to ten ich, „Nech Ondra pripraví ďalší film, má na to a šanca nikdy neumiera,„ povedal po zhliadnutí oskarového ceremoniálu Miroslav Donutil, ktorý si v Želary zahral úlohu kňaza. „Víťazom je svojím spôsobom každý, kto bol vôbec nominovaný,„ pridal sa režisér Jan Hřebejk, ktorý už v roku 2001 s Ondřejom Trojanom prežíval podobné chvíle, keď bol na Oscara nominovaný ich spoločný film Musíme si pomáhať. Aj vtedy sa vrátili domov bez sošky.
Želary nakrútené v česko-slovensko-rakúskej koprodukcii síce neuspeli, ale výsledky hlasovania vraj boli veľmi tesné. „Najhoršie, je, že histórii je úplne jedno, či ste skončili druhý, alebo piaty,„ povedal s miernym sklamaním Ondrej Trojan. Herečka Anna Geislerová sa režiséra zastala: „Škoda, že sa neudeľujú aj strieborné Oscary. Určite by som ho Ondřejovi udelila.„ Vzápätí Trojan zabúda na sklamanie a s úsmevom dodáva: „Čo sa dá robiť, asi sme to nenakrútili tak dobre, ako bolo treba. Ja sa však nedám a ešte sa sem vrátim!„
Slovenský koproducent Želary Marián Urban nemohol kvôli ochoreniu do Los Angeles cestovať, a tak udeľovanie cien sledoval v televízii. „Trochu mi to pripomínalo ruletu. A v rulete človek nemôže byť sklamaný,„ povedal. „Už len dostať sa medzi päť najlepších filmov na svete je obrovská vec.„
Na internetovej stránke k filmu Želary sa nám podarilo nájsť slová, ktorými si hlavní tvorcovia spomínajú na nakrúcanie v Zázrivej.
Aňa Geslerová: „Najkrajšie bolo v Zázrivej začiatkom leta, koncom mája, začiatkom júna. To bola nádhera ráno vstať. Pamätám sa, že keď som sa v prvý deň nakrúcania prebudila, ešte som mala voľno. Zašla som do lesa a tam boli huby, jahody, ba aj ľalia horská, čo je obrovská vzácnosť, to sa len tak nevidí. Tak som si tam natrhala kyticu poľných kvetov, nazbierala huby a zniesla to všetko do hotela. Tam mi huby uvarili. To bol raj! Ten kraj už poznám, točili sme tam aj Kuře Melancholik, takže som tam už mala „svoje„ bystriny a miesta.„
Ondřej Trojan: „V Čechách už také prostredie vôbec nie je. A koľko sme sa ho nahľadali! Boli sme v siedmom nebi, keď sme našli slovenskú dedinku, ktorá sa volá Zázrivá. Tam bolo všetko, čo sme potrebovali. Za každou chalupou sa pasie krava a ovce, všade sú záhumienky, malé políčka, roztrúsené po kopcoch. Len škoda, že skoro pri každej drevenici už stojí nový, moderný dom...„ (SME, mp)
