Naši starí rodičia by vedeli rozprávať, aký mali rešpekt i úctu pred učiteľom. A nebolo to len z obavy pred fyzickým trestom. Išlo predovšetkým o vyznávanie kladných hodnôt. Tie sa dávali do popredia a všetky neetické náznaky správania učitelia, žiaci, celá spoločnosť odsudzovali už v samom zárodku. To sa vlastne deje aj dnes, veď na školách sa deťom vštepuje cez etickú výchovu, čo je to morálka, mravnosť, atď... Má to však jeden veľký háčik. Zbytočne budeme pred deťmi moralizovať, ak my sami sme pre nich opačným príkladom. Správanie detí je zrkadlom spoločnosti, v ktorej vyrastajú. Prešli sme na americký spôsob výchovy, kde doménou je neobmedzená voľnosť myslenia aj konania. Vo vyšších ročníkoch základnej školy je bežná ignorácia učiteľa žiakmi na hodine. Úmyselné vyrušovanie a vedomé provokovanie učiteľa sa stáva priam hrdinstvom a nekonečným vychvaľovaním aktérov, čo všetko si dovolili. Trpezlivosť a sebaovládanie sú jedinými pomocníkmi učiteľa v takýchto, pre neho ponižujúcich, situáciách. Keď učiteľ povie žiakovi, že učiť by sa mal pre vlastné dobro, ten ho vysmeje. Ratolesť prosperujúceho podnikateľa sebaisto a ironicky vyhlási, že aj bez učenia sa dostane na vysokú školu, kdekoľvek. Inší žiak tiež so školou „nemá problém„, pretože už dopredu vie, že pôjde zarábať do Rakúska, alebo bude gazdovať. A tak svojím platom deklasovaný učiteľ môže výučbou v triede akurát prázdnu slamu mlátiť. V nedávnych dňoch na východe Slovenska žiak fyzicky napadol učiteľa. Ten s otrasom mozgu skončil v nemocnici. V Čechách učiteľ podľahol zraneniam, ktoré mu spôsobil agresívny žiak, útočiaci s nožom v ruke. Ako si zasejeme, tak budeme žať! Úroda chorej spoločnosti sa začína prejavovať. Kedysi učenie žiakov bolo pre učiteľov poslaním. Dnes bez nadsádzky možno povedať, aj keď nie vždy a všade, že je už iba trápením. Karol Bača
