Dôvodom nie je len dopestovanie vzácnych vitamínov, ale aj úspora peňazí, ktoré nám súčasná trhová ekonomika „trhá“ z rúk každým smerom. Drsné klimatické podmienky Oravy a často aj nevhodné zloženie pôdy si však vyžadujú znalosť miestnych podmienok a určité pestovateľské znalosti. Aké sú tie základné? Spýtali sme sa záhradkárov, ktorí sa svojou mravenčou prácou a pestovateľskými úspechmi už dostali do povedomia svojho okolia.
Samuel Vaňo a jeho vnuk Martin sú pravdepodobne poslednými profesionálmi, ktorí sa venovali pestovaniu priesad na podnikateľskej báze. Ako sme sa však dozvedeli, už niekoľko rokov sa venujú hlavne kvetom a okrasným drevinám. Pestovať zeleninové priesady sa na Orave neoplatí. „Kvôli drsnej klíme treba v skleníkoch najmenej 6 mesiacov kúriť, čo je teraz obzvlášť drahé,„ hovorí Martin Vaňo. „Väčšina Oravcov si dnes už vypestuje priesady v truhlíkoch na oknách. Ak nie, kúpia ich od trhovníkov, prichádzajúcich z južnejších častí Slovenska. Ale ani vtedy vám nikto nezaručí, akú kvalitu kupujete. Chybou našich ľudí je aj prílišná horlivosť. Len čo vyjde prvé jarné slnko, už by chceli pracovať v záhrade. Nie je to správne.„
Slová pestovateľa - profesionála nám potvrdili aj skúsení záhradkári - amatéri Viktor Mačor so zaťom Michalom Horňákom z Trstenej a Justína Moravjaková z Námestova. Ak sa však o záhradu staráme, môžeme v nej aj na Orave vypestovať krásne kapustoviny, koreňovú zeleninu, cviklu, cibuľu, hrášok, fazuľu, šalát či pór.
„Tvrdé klimatické podmienky môžeme čiastočne kompenzovať neustálym zlepšovaním pôdy - pridaním humusu a dostatku živín, prepracovávaním,„ odovzdáva nám svoje vlastné skúsenosti M. Horňák. „Ak je pôda v záhrade nekvalitná, pomôže rašelina. V našom okolí sa dá jej väčšie množstvo získať napríklad od trstenských družstevníkov, ktorí ju majú na Poľane. Ale predovšetkým - do záhrady nevkročíme, kým zem po zídení snehu nevyschne, inak by sme zem len devastovali.„
Ak chce záhradkár zobrať v lete a na jeseň dobrú úrodu, musí začať už vo februári - marci. Najdôležitejší je výber kvalitného osiva. Všetci naši „poradcovia sa zhodli na jednom: najkvalitnejšie a cenovo dostupné sú u nás české zeleninové semiačka. S predstihom vysievame do prenosných nádob na oknách napr. paradajky, papriku, uhorky, zeler, patizóny, ale aj hlúboviny a niektoré kvety.
„Priamo na stanovištia dávame ako prvé do zeme cibuľoviny, mak a hrach,„ radí nám životom ostrieľaný záhradkár niekdajších komunálnych služieb Viktor Mačor. „S koreňovou zeleninou sa niet čo ponáhľať. Výsev v najväčšej miere ovplyvňuje počasie a dostatok vlhkosti. Mrkvu sa napríklad oplatí vysievať na dvakrát. Najprv začiatkom apríla - skoršie sorty pre priebežnú spotrebu, v prvých májových dňoch stačí vysiať neskoré odrody, pestované na zimné uskladnenie.„
Ako sme sa dozvedeli, aj na chladnej Orave sa dajú dopestovať napríklad dve úrody zemiakov. Najprv sa vysadia neskoré, aby stihli dozrieť, pretože k dokonalej zrelosti potrebujú 120 dní. Ale napríklad po hrachu môžeme ešte na záhon vysadiť skoré zemiaky, ktorým stačí na dozretie 90 dní.
Podľa Justíny Moravjakovej, ktorá spolu s manželom po celý život pracovala v komunálnych skleníkoch „U Bulhara„ v Námestove, si každý môže ešte do „zmrznutých„ vypestovať obzvlášť silné sadenice hlúbovín či zeleru, ktoré znesú aj suchšie záhumienky. Stačí ich potom, ako v nádobách na oknách trochu zmocnejú, prepikýrovať do jogurtových „kelímkov„ po 1 - 4 kusoch. Rovnako postupujeme aj s kvetmi - salviou, ageratom, lobelkou, petúniami. Poradila nám napríklad, že vyhľadávané a drahé previsnuté surfínie sa dajú rozmnožiť obyčajnými odrezkami, podobne ako popínavé muškáty.
A aké odrody sa na Orave osvedčili Vincentovi Mačorovi a Michalovi Horňákovi?
Paprika: hybridy radu F (napr. zeleninová F1)
Paradajky: Tornádo, Sláva Porýnia
Karfiol: Bolero (poloskorý), Brilant (neskorý)
Zemiaky: Sante, Eba, Lipta (poloneskoré), Vivaldi, Rosára (skoré), sadba musí byť kvalitná
Prezradili nám aj zopár „svojich„ trikov.
Ako zlikvidovať vošky na paprike bez chémie? Párkrát ich treba skoro ráno postriekať čistou, ale chladnou vodou. Nezmiznú hneď, iba „prechladnú“ a stratia schopnosť rozmnožovať sa. Onedlho je paprika čistá. Dôležité je však neustále vetranie vo fóliovníku či skleníku.
Kedy zberať zeleninu, aby v nej bolo čo najmenej dusíka? Na pravé poludnie. Slnko „vyťahuje„ dusík zo zeme i rastlín. Na noc sa dusík znovu „sťahuje„ do zeme. Dôležité je to najmä pri zbere na zimné uskladnenie.
Na malom priestore sa nedá obsiahnuť celá problematika, ktorej sú venované desiatky odborných publikácií. Preto, ak chcete záhradkárčiť správne a úspešne, „neodkukávajte„ iba od susedov a známych, ale ako hovoria skúsení: čítajte hlavne odbornú literatúru. Potom sa vám možno tiež urodí polkilová zdravá mrkva, alebo kilový paštrnák, ako Mačorovcom.
Melánia Pastvová
