Syn Matúš bol už vtedy v Osobitnej internátnej škole v Námestove. Kamarátka súhlasila. prešiel týždeň, potom druhý... A Márie stále nebolo. Prišiel koniec školského roka, Matúša bolo treba zobrať zo školy... A kamarátka mala aj svoje deti, už toho bolo na ňu priveľa. Až vtedy sa o všetkom dozvedeli Máriini rodičia, Romana a Anton z Klina. Hneď zakročili. Deti si vzali k sebe, čakajúc, že dcéra sa vráti a všetko bude v poriadku. Ešte v auguste telefonovala, že niečo ešte zarobí a vráti sa. Nevrátila. Odvtedy nezavolala, nenapísala, ani žiaden odkaz neposlala...
Stará mama ešte v poslednej chvíli dokázala zachrániť Simonku pred opakovaním ročníka, pred reparátom „šprtali„ spolu. Prišiel september, nový školský rok - a dievčatá každé ráno pendlovali klina do Tvrdošína na Medvedzie a naspäť. Išlo to aj do peňazí, ktorých starí rodičia nemali nazvyš...
„Nakoniec mi šofér autobusu poradil, čo robiť. Dievčatá prešli do školy v Kline, konečne boli trochu pokojnejšie,„ spomína stará mama Romana. „Kým si ony vylepšovali známky, s manželom sme požiadali o zverenie detí do našej starostlivosti. Len keď sme v dcérinom byte začali hľadať deťom doklady a rodné listy, zistili sme aj to, čo sme nikdy zistiť nemali. Dcéra nechala aj so svojím druhým chlapom na byte 300-tisícový dlh, rodné listy detí zmizli, zostali len kópie. Z nich sme sa dozvedeli, že otec jej troch detí je napísaný ako ich otec všade, len v rodných listoch nie! Takže ani výživné od neho nemôžeme žiadať! Ani si nedokážete predstaviť, aké všelijaké poťahovačky s úradmi sme si už museli prežiť. Vydýchli sme si, že je súdom koniec, a minulý týždeň prišlo predvolanie do Žiliny... V apríli nás čaká znova súd o náhradné výživné...„
V škole sme sa dozvedeli, že dievčatá si za necelé dva roky výrazne polepšili prospech. Lucia už rozmýšľa aj o tom, kam pôjde ďalej. Chce byť ako starká, vyučená kuchárka. So Simonkou „šijú všetci čerti„, ale aj tak má z väčšiny predmetov v škole jednotky a dvojky, horšie je to už s matematikou, diktáty by pre ňu vôbec nemuseli existovať.
Zaujímalo nás, či dievčatám chýba mama: „Hm, ani nie. tu nám je lepšie,„ hovorí staršia Lucia, Simona prikyvuje. Záblesk smútku (či akejsi nepochopiteľnej hanby za správanie vlastnej mamy?) sa však skryť nedá.
Starý otec Anton nemôže dcére zabudnúť, ako sa k deťom zachovala. „Ani predtým to nemali med lízať, ale toto...„ nechápe vlastnú dcéru. „S chlapom ich zamkla, v noci šli na tancovačku, cez deň spali... A deti sa o seba starali samy. Tu im je dobre. Len keby sme im behať viac dovolili, stále by boli vonku. Nuž, ale aj učiť sa treba!„
Okrem Márie majú starkí ešte ďalšie štyri deti. A tety, ujovia i strýkovia ich so sebou berú na výlety, opekačky, spolu čistia burgyňu, čučoriedky, huby...
Melánia Pastvová
