Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Za veriacimi sa neraz predieral džungľou aj dva dni

Práve som celebroval svätú omšu, keď prišlo zeme

Je to nádherný svet. Svet zelene uprostred nekonečného oceánu. Aj tam však domorodci minulý týždeň, podobne ako my, ibaže vlastným spôsobom, svätili Zelený štvrtok, v symbolickej Gecemanskej záhrade sa vystriedali všetky generácie. Sviatkom je pre nich aj Veľký piatok, Biela sobota či Veľkonočná nedeľa. Kúpací pondelok však nemajú. „Aj tam sa navzájom oblievajú, ale myslím, že na Vianoce, nie na Veľkú noc,“ spomína si Peter Kuchár, misionár Dona Bosca, ktorý sa len prednedávnom vrátil z opačného konca zemegule - zo Šalamúnových ostrovov. „Krajinu treba hľadať v Tichomorí, severovýchodne od Austrálie a v susedstve Papuy New Guiney. Je obkolesená stovkami ostrovov, vytvárajúcich ďalšie štáty či kráľovstvá. Šalamúnove ostrovy sú pomerne izolované od okolitého sveta, väčšina domorodcov tam žije vo veľkej chudobe, bez elektriny a iných výdobytkov civilizácie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Za zmienku stojí aj to, že obyvatelia Šalamúnových ostrovov sa nemusia nijako zvlášť snažiť, aby dodržali pôst. Jedia totiž väčšinou iba zemiaky v akejkoľvek podobe, ovocie, plody mora. Len sem-tam chovajú sliepky, prasiatka, hovädzinu poznajú iba ak z konzerv.

Šalamúnove ostrovy tvorí asi 1000 ostrovov rôznych veľkostí – od tých, ktoré dosahujú dĺžku cez 100 km až po najmenšie, majúce priemer sotva jeden meter. Aj preto sú mnohé z nich neobývané. Centrom je ostrov Guadalcanal, dlhý 120 a široký asi 50 km. Tu leží aj hlavné mesto, prístav Honiara so 40 000 obyvateľmi. Celková populácia ostrovov je veľmi nízka, len okolo pol milióna obyvateľov. Ostrov Guadalcanal je smutne známy z 2. svetovej vojny ako dejisko veľmi krutých bojov medzi americkými a japonskými vojskami. Doteraz je „posiaty“ množstvom vrakov lodí, lietadiel a vojenskej munície, nielen na povrchu, ale aj v okolitých vodách. Niektoré vraky ešte stále vyčnievajú nad hladinou ako nemí svedkovia veľkých masakrov, pri ktorých vyhaslo viac ako 30 000 ľudských životov… „Len prednedávnom sa tu po prvýkrát stretli vojaci oboch strán, ktorým sa tieto masakre podarilo prežiť. Bolo veľmi dojímavé vidieť dnes už starých pánov objímať sa so slzami v očiach a spomínať na kamarátov, navždy pochovaných na ostrove alebo v oceáne,„ hovorí Peter Kuchár.

Skryť Vypnúť reklamu

Kresťanská viera sa na Šalamúnove ostrovy oficiálne dostala až takmer tristo rokov po ich objavení (1568). V roku 1845 prišla prvá skupina misionárov, vedená francúzskym biskupom Epaleom. Miestni obyvatelia ich privítali veľmi srdečne. Ale už o pár dní pri pokuse zmieriť dva znepriatelené kmene jeden z kmeňov biskupa napadol a usmrtil. V krátkom čase zomierajú aj ďalší misionári. Niektorí na maláriu, iní pričinením tropického prostredia s vysokou vlhkosťou vzduchu, kde sa veľmi ťažko hoja aj malé rany. Ostatní zomierajú napadnutí miestnymi kmeňmi ľudožrútov.

Aké zázemie má kresťanská cirkev na ostrovoch?

„Momentálne sú na ostrovoch už tri diecézy, vo veľmi skromných podmienkach funguje aj farská pastorácia. Najmenšia diecéza má len niekoľko farností, lebo stále je nedostatok kňazov. Iba pred niekoľkými rokmi sa tu podarilo zriadiť seminár, kde sa už pripravuje asi 30 mladých bohoslovcov. Krajine výrazne pomáhajú v pastoračnej a misijnej práci aj mužské a ženské rehoľné kongregácie. Bohatšie sú zastúpení misionári zo susednej Austrálie, ale aj z Filipín, Indie a európskych krajín. Saleziáni Dona Bosca sa dostali na Šalamúnove ostrovy len pred ôsmimi rokmi. V súčasnosti tam vedieme malú technickú školu, o ktorú je veľký záujem. Je totiž jediná svojho druhu na ostrovoch. Spravujeme aj jednu farnosť, nachádzajúcu sa asi 20 km od hlavného mesta. Napriek tomu tam nie je elektrický prúd, ani telefónne linky.

Skryť Vypnúť reklamu

Kňazi pravidelne navštevujú osem ľahšie prístupných osád farnosti, ďalšie tri sú na ťažko dostupných miestach v pralese, ale aj tie raz za čas navštevujeme. Farnosť sa tiahne hlboko do pralesa. Ak sa kňaz chce dostať k najvzdialenejším komunitám, potrebuje na to dva dni chôdze. Už samotná pastoračná služba v takýchto podmienkach je pre kňaza veľmi náročná, nehovoriac o ďalších oblastiach pomoci. Ťažiskom vo farskej pastorácii je práca s katechétmi. Kňaz sa do osady dostane len raz za pár týždňov. A tak hlavne katechéti nesú priamu zodpovednosť za organizáciu modlitbového života a nedeľnú bohoslužbu slova v osade. Kňaz je ich animátorom, učiteľom a radcom. Katechéti sú predĺženou rukou misionára.„

Čo všetko sa stalo súčasťou práce kňaza v ťažkých podmienkach pralesa?

„Samozrejme, potreby ducha nie sú v týchto podmienkach zďaleka jedinými. Stačí len spomenúť takmer 80-percentnú negramotnosť, viac ako 80-percentnú nezamestnanosť, veľmi slabú lekársku starostlivosť či absolútne neexistujúcu sociálnu starostlivosť zo strany štátu - kráľovstva. Chýbajú cesty, infraštruktúra, odborné školy, univerzity, priemysel... Národ je po dvojročnej občianskej vojne úplne na dne. Aj to, čo fungovalo, je zničené. Začínajú tu celkom od začiatku. Lepšie povedané: chceli by začať, no exmilitantné skupiny a vysoká korupcia v polícii a súdnictve tomu bránia. Novú nádej priniesla až vojenská intervencia okolitých štátov na čele s Austráliou. Tá má za úlohu nastoliť na Šalamúnových ostrovoch spravodlivosť, stabilitu a vytvoriť podmienky pre ďalší rozvoj krajiny. No snažia sa pomôcť aj iní. Pomocnú ruku krajine ponúklo Japonsko, Australia, Taiwan, určite nie na poslednom mieste v poradí aj Európska únia. Práve fondy EU nám pomohli vybudovať technickú školu, v štádiu príprav sú aj projekty na nemocnicu a vzdelávacie centrum.

Za pomoci dobrodincov z Talianska sa sem podarilo prepraviť zopár traktorov, motorov na rybárske člny a motorové píly. Slúžia rozvoju regiónu a zlepšujú životné podmienky obyvateľov. Podarilo sa nám zorganizovať aj krátky kurz pre učiteľov základných škôl a kurz pre učiteľky materských škôl. Všetci pracujú ako dobrovoľníci, len aby sa ich deti mali lepšie. Učia bez akéhokoľvek príspevku od štátu. Je naozaj dojímavé sledovať životné osudy týchto ľudí. Myslím predovšetkým na tých, ktorí dennodenne dochádzajú pešo do školy z veľkých vzdialeností. Bez nároku na odmenu, hoci neraz trpia aj hladom. Nateraz sa snažíme ich veľkodušnosť oceniť aspoň malými darmi, ktoré dostávame od našich dobrodincov. Veľkou posilou sú dobrovoľníci, ktorí sem prichádzajú pracovať na rôzne dlhý čas z Talianska, Japonska, dokonca aj z nášho Slovenska.„

Mentalita obyvateľov je zrejme odlišná od našej, slovenskej, ale aj európskej...

„Spomínal som, že na ostrovoch vládol kedysi kanibalizmus. Posudzovať však tamojších obyvateľov podľa toho by bolo veľkou chybou. V skutočnosti sú to veľmi milí a priateľskí ľudia, ktorí sa veľmi často usmievajú. Ponad problémy sa prenášajú s obdivuhodnou ľahkosťou. Osobitne si ctia a rešpektujú kňazov. Je veľmi silným zážitkom vidieť ich veľkodušnosť - bez problémov a zbytočných otázok sa podelia aj s posledným, čo majú. Samozrejme, nájdu sa negatíva, často úzko súvisiace s ťažkými životnými podmienkami. Napríklad pohodlnosť, ba až lenivosť, ktoré súvisia s tropickou klímou a s tým, že sa tam vôbec nestriedajú ročné obdobia a žiadne zásoby na prípadnú zimu si netreba chystať. V džungli sa vždy nájde nejaké to ovocie, takže hlad sa zahnať dá. To všetko určite ovplyvňovalo modely správania miestnych obyvateľov a ich kultúru.

Šalamúnčania sa mi však zdajú v porovnaní s naším svetom viac ochotní podstúpiť väčšie obety a sebazaprenie. V každom prípade je obdivuhodné - a pre nás len ťažko predstaviteľné - že napríklad na nedeľňajšie bohoslužby dokážu prísť pešo aj z 10 -15 -kilometrovej vzdialenosti. Často so sebou nesú aj malé deti, jedlo, alebo čo-to z úrody pre miestneho kňaza.

Našinca prinajmenšom prekvapia viaceré ich vlastnosti. Posúďte sami: Jedno ráno, keď som potreboval cestovať autom, volant bol poriadne špinavý. Nikde žiadna handra. Poprosil som mladíka, pracujúceho na misii, aby niečo pohľadal. Nič nenašiel - tak bez váhania vyzliekol vlastné tričko a podal mi ho...

Sú to ľudia skromní, dokážu byť šťastní aj vo veľmi ťažkých podmienkach. Vážia si dôveru a priateľstvo. Sú ešte nedotknutí civilizačnými „chorobami“ a stresom. Pre nich je zatiaľ jedinou starosťou zabezpečiť si najnevyhnutnejšie veci na živobytie. Hoci - tento postoj k životu sa len veľmi ťažko dá považovať za ideálny.„

Saleziánsky kňaz Peter Kuchár dnes pôsobí v Námestove. Ale stále je vďačný všetkým, ktorí na „šalamúnsku„ misiu mysleli vo svojich obetách a modlidbách. To boli práve tie prostriedky, ktoré dodávali aj jemu v práci silu a prinášali so sebou milosť i požehnanie. Melánia Pastvová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 012
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 065
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 211
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 345
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 322
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 123
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 919
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 972
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 814
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 755
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Vedenie strojární odporúča firmám testovanie zamestnancov

V Herne majú za sebou už šieste kolo testovania na COVID-19.

Testovanie v strojárňach.

Armáda posilnila odberové tímy, čakanie na odbery by sa malo skrátiť

Minister obrany prosí ľudí z okresov mimo Oravy a Bardejova, aby nechodili na testovanie.

V Dolnom Kubíne pri mestskom kultúrnom stredisku sa už na testovanie nečaká.

Záujem o testovanie je veľký aj v sobotu

Ľudia začali vytvárať rady ešte pred otvorením odberných miestností.

Polovica z radu v Záskalí.

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

V Osádke už vykonali viac odberov ako má dedina obyvateľov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Nitrania dnes išli na veľké nákupy aj na cintoríny

Načo budú otvorené obchody, keď môžeme ísť len do potravín a lekární? pýtajú sa ľudia aj Zväz obchodu.

V breznianskej nemocnici zomrel pacient, nepomohla ani liečba remdesivirom

Za dva týždne evidovala nemocnica desať vyliečených pacientov.

Už ste čítali?