Trstená - O umeleckých schopnostiach 23-ročného Jána Motyčáka vedia v tomto meste len najbližší známi a kamaráti, ktorým občas zdobí telo tetovaním. Málokto už však vie, že dokáže aj majstrovsky narábať štetcom a farbami. Svoje pocity a predstavy dáva na plátna, ktoré mu vlastnoručne utkala jeho babka zo Zuberca. Ján Motyčák tvorí prevažne medzi štyrmi stenami paneláku, niekedy sa uchýli na dedinu k starým rodičom.
„Ľudovú školu umenia som navštevoval len zriedkakedy. Kreslím od detstva, zdokonaľoval som sa doma – sám„, hovorí Ján Motyčák. Vyhovuje mu realisticko-abstraktný štýl, ktorým zobrazuje démonistické bytosti ovládajúce život a smrť tak, ako to vníma on sám. Jeho obrazy – to je veľa postáv alebo ich častí, ktoré maľuje čiernobielo. „Tvorím aj klasické portréty a krajinky, ak ma o to niekto požiada a mám čas. Niektoré predám, iné darujem priateľom„, prezrádza nám Ján Motyčák, ktorého obrazy visia aj na stenách známej bratislavskej reštaurácie na Obchodnej ulici. Sú to olejomaľby postáv nadživotnej veľkosti hrdinov dávnych čias, Pribina a Svätopluk.
Ako sa dostal k tetovaniu? „Je to taký môj malý koníček„, hovorí. „Tetujem hlavne seba, ale i kamarátov. Chcel by som si však zriadiť tetovacie štúdio a popritom maľovať, ale hm...„, trochu skepticky dodáva mladý umelec. Martin Varsík