Oravskému múzeu sa črtá dokonca možnosť čiastočne financovať rekonštrukciu úvraťovej železničky Orava - Kysuce s pomocou štrukturálnych fondov. Potvrdila nám to aj riaditeľka múzea Mária Jagnešáková.
Koncom 19. storočia sa na Slovensku významne rozvíjal priemysel a bol veľký dopyt po dreve. Ako jediný možný spôsob dopravy veľkých objemov materiálu bola práve železnica. Lesné železnice sa budovali väčšinou úzkorozchodné. Boli lacnejšie a zároveň mali väčšiu schopnosť prispôsobiť sa náročným smerovým a sklonovým pomerom v úzkych horských dolinách v slovenských lesoch.
Kysucko-oravská lesná železnica vznikla spojením dvoch samostatných železníc. Obidve boli realizované v rokoch 1915-1918.Oravskú časť historickej lesnej úvraťovej železnice dal postaviť ešte Oravský komposesorát, ktorý sa vyvinul z historického oravského feudálneho panstva. Železnica mala jeho vedeniu pomôcť využiť hlavné surovinové bohatstvo Oravy - lesy.
Stavba železnice prebiehala neuveriteľným tempom. Projekt dráhy bol schválený 27. júla 1918 a do konca roku bola trať vybudovaná. Vedenie komposesorátu v súčinnosti s orgánmi bývalého Uhorska využilo na prácu vojenských zajatcov z talianskeho frontu prvej svetovej vojny.
Oravská lesná železnička však mala jednu veľkú nevýhodu: chýbalo jej priame spojenie s akoukoľvek inou železnicou. V roku 1926 bola vybudovaná spojovacia trať s kysuckou lesnou železnicou, a tak získala svoju konečnú podobu. Na prekonanie výškového rozdielu cez sedlo Beskýd sa navrhlo 5 úvratí. Tento spôsob bol a je unikátny v celej Európe. V čase najväčšieho rozvoja v rokoch 1925 -1928 mala kysucko-oravská lesná železnica dĺžku 110 km.
Po druhej svetovej vojne došlo k zoštátneniu trate lesnej úvraťovej železnice, svoju úlohu však plnila naďalej. V skutočnosti práve v 50-tych rokoch dosiahla jej prevádzka svoj vrchol.
Po päťdesiatke rokov sa však opotrebovala a zastarala. V roku 1972 bol úsek Chmúra - Beskyd - Tanečník vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, čo našťastie zabránilo jej úplnému zániku a zničeniu. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa o železničku starali len nadšenci. Počas rokov 1989 - 1993 prebiehali rekonštrukčné práce na stanici Tanečník.
Neobnovená oravská časť úzkorozchodnej železnice je vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja, v správe Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne.
Minulý rok sa vedenie Oravského múzea odhodlalo k ambicióznym záchranným prácam. Múzeum z vlastných zdrojov financovalo vyčistenie celého úseku trate v dĺžke 3,194 km. Obnova zachovaného úseku tejto mimoriadnej turistickej atrakcie a jej sprístupnenie verejnosti si však vyžaduje rozsiahle investície a veľké množstvo prác. V uplynulých mesiacoch prebehlo už niekoľko rokovaní s vedením ŽSK či so starostom obce Oravská Lesná. Vzhľadom na to, že predstavitelia ŽSK i poslanci krajského zastupiteľstva sú naklonení obnove a opätovnému prepojeniu železnice Orava - Kysuce, získalo Oravské múzeum pre začiatok časť finančných prostriedkov z rozpočtu ŽSK. Z kapitálových prostriedkov, ktoré vyčlenil ŽSK pre historickú lesnú úvraťovú železnicu, pracovníci múzea zabezpečili vypracovanie projektovej dokumentácie pre obnovu železničnej trate a obnovu objektov. Múzeum dokonca kúpilo lokomotívu, ktorú bude využívať aj pri obnove trate.
„Máme pripravený návrh projektu na čerpanie zdrojov aj zo štrukturálnych fondov EÚ,„ hovorí riaditeľka Oravského múzea v Dolnom Kubíne Mária Jagnešáková. „Preto pozorne sledujeme uverejnené výzvy a operačné programy na webových stránkach. Sme schopní zareagovať a návrh projektu podať hneď. Projektová dokumentácia je vypracovaná tak, že na základe našich požiadaviek by mala rekonštrukcia železničnej trate prebehnúť v dvoch etapách. V prvej by sme uviedli železničnú trať do dočasnej prevádzky, v druhej sa chceme sústrediť na úpravu železničnej trate a s ňou súvisiacich objektov do konečného, aj pre verejnosť atraktívneho stavu.„ (mp)
